Medzinárodný deň bez mäsa - 25. november

Medzinárodný (aj svetový) deň bez mäsa a deň práv zvierat bol iniciovaný v Indii a pripomína sa od roku 1986.

Hlavnou myšlienkou aktivistov je zrušenie spotreby živočíšnych produktov, koniec zabíjania a chovania zvierat pre potravinárske účely a podpora vegetariánstva a vegánstva.

Vegetariánstvo (z lat. vegetus a vegetare čo po slovensky znamená oživiť) je spôsob stravovania.

Vegetariáni prijímajú bezmäsitú stravu a nekonzumujú žiadne produkty z mŕtvych zvierat ako napríklad vnútornosti, kaviár a ani želatínu.

Aké formy vegetariánstva poznáme?

• Semivegetariánstvo (flexitariánstvo) – Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva. Semivegetariáni totiž živočíšne potraviny, a to aj vrátane mäsa,  nevylučujú z jedálnička úplne, ale majú ich tam v obmedzenom množstve.
• Pescateriánstvo – Po semivegetariánstve sa jedná o druhú najmenej obmedzujúcu formu vegetariánstva. Pescateriáni nekonzumujú mäso, ale v jedálničku majú ryby, vajcia aj mliečne výrobky. 
• Lakto – ovo vegetariánstvo – Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer vyraďujú mäso a ryby, ale majú v jedálničku ponechané vajcia a mliečne výrobky. Jedná sa o najčastejšiu formu vegetariánstva.
• Ovo – vegetariánstvo – V tomto prípade je jedálniček už výrazne obmedzenejší. Títo vegetariáni totiž zo živočíšnych potravín jedia iba vajcia. Naopak vyraďujú nielen mäso a ryby, ale aj mliečne výrobky.
• Lakto – vegetariánstvo – U tejto formy sú povolené mliečne výrobky, ale z jedálničku je vyradené mäso, ryby aj vajcia. 
• Vegánstvo – Jedálniček vegána neobsahuje žiadne živočíšne potraviny.
• RAW strava (vegánstvo) – V tomto prípade sú z jedálnička vylúčené nielen všetky živočíšne produkty, ale aj všetky tepelne spracované potraviny nad 48 °C. RAW strava tak obsahuje najmä surové potraviny, ako je zelenina, ovocie, orechy, semená či naklíčené strukoviny a obilniny.
• Frutariánstvo –  V jedálničku frutariána nenájdeme nič okrem ovocia, prípadne orechov a semien. 

Je vegetariánska strava zdravá?

Mnohé organizácie sa zhodujú na tom, že správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby nášho organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov. Tento názor podporuje napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics.

Treba však pripomenúť, že sa to týka správne zloženého vegetariánskeho jedálnička.

Zdravotné benefity, ako napríklad znížené riziko vysokého tlaku či cholesterolu, má vegetariánska strava s dostatočným obsahom zeleniny a ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, orechov a semien a ďalších čo najmenej priemyselne spracovaných potravín. Inak povedané, je to strava, ktorá poskytuje dostatok vlákniny, bielkovín, zdravých tukov, minerálnych látok, vitamínov a ďalších prospešných bioaktívnych látok.

Nie každá potravina, ktorá je vegetariánska, je totiž automaticky aj zdravá.

Príkladom môže byť vyprážaný syr s hranolkami, ktorý si môže dopriať veľká časť vegetariánov. Čokolády, chipsy, sladené nápoje či poctivé zákusky majú tiež vegetariánske zloženie.

Zdraviu prospešná vegetariánska strava však obsahuje všetky tieto a im podobné potraviny len v obmedzenom množstve alebo vôbec, rovnako, ako to platí u správne zloženej strave pre “všežravcov”.

Množstvo ľudí sa stáva vegetariánmi zo zdravotných dôvodov (zvieratám chovaných v klasických komerčných chovoch sú podávané látky podporujúce rýchly rast, antibiotiká a podobne), no najmä z presvedčenia neubližovať zvieratám – netrápiť zvieratá vo veľkochovoch, netransportovať ich v strese a nepohodlí dlhé vzdialenosti s cieľom ukončiť ich život opäť v obrovskom strese na bitúnkoch.

Riešením by mohla byť konzumácia produktov zo zvierat chovaných v ekofarmách, v ekologickom poľnohospodárstve.

Základné podmienky starostlivosti – chov zvierat v ekologickom poľnohospodárstve:

• uspokojovanie potrieb zvierat (fyziologické, etologické a etické požiadavky);
• určovanie primeranej veľkosti skupiny zvierat;
• umožnenie prirodzeného pohybu zvierat na vzduchu, pri súčasnej ochrane pred nepriazňou počasia; pri prežúvavcoch je nutné zabezpečiť možnosť pastvy!;
• ustajnenie s dostatočným prívodom vzduchu, dostatkom svetla, dostatkom priestoru na pohodlný oddych;
• samozrejmosťou musí byť dobrý prístup k napájacej vode.

Ekologický chov, je taký chov zvierat, ktorý sa podľa pravidiel uskutočňuje:

• najmenej jeden rok;
• pri výkrme zvierat, pokiaľ doba výkrmu je kratšia ako jeden rok, zvieratá musia byť ekologicky chované od narodenia;
• ošípané výkrmových kategórií a malé prežúvavce sa musia chovať v ekologických podmienkach aspoň 6 mesiacov;
• vajcia a mlieko sa považujú za ekologické až po 90 dňovom kŕmnom období, ktoré je zabezpečované krmivami ekologického pôvodu;
• pri výkrme hydiny sa za ekologický považuje taký spôsob chovu, pri ktorom sa do výkrmu zastavuje jednodňový chovný materiál, pričom tento môže pochádzať z konvenčných chovov.

Neprípustné pre ekologické chovy zvierat je:

• celoročné ustajňovanie hovädzieho dobytka s priväzovaním;
• uplatňovanie klietkového spôsobu chovu s obmedzeným pohybom zvierat;
• uplatňovanie chovu v uzavretých priestoroch, bezokenných halách, bez výbehov alebo pastvy;
• uplatňovanie paralelného spôsobu chovu rovnakých druhov a určenia zvierat v tom istom čase, stáde a v tom istom ustajňovacom objekte;
• uplatňovanie bezpodstielkového alebo celoroštového spôsobu ustajnenia.

Zvierací vegetariáni v Malkia Parku:

A ako sú na tom, čo sa konzumácie mäsa týka, zvierací obyvatelia Malkia Parku?

Čo sa veľkých (lev, tiger, jaguár, leopard) a malých (puma, serval, karakal,..) mačkovitých šeliem týka, je to asi jasné….mäso, mäso, mäso……a občas surové vajíčko, prípadne natrávená rastlinná potrava v žalúdku “koristi“.

Základom ich jedálneho lístka v našom parku je mäso hovädzie, ale aby bol jedálny lístok pestrý a vyvážený, súčasťou je aj mäso králičie, jahňacie, divina, pernatá zver, ryby…

Bravčové mäso má veľa tuku a tak ho zvieratám nepodávame – rýchlo by nám priberali.

Tieto šelmy konzumujú 1x denne surové mäso, a 2x do týždňa majú hladovku.

Mediar svetlochrbtý, Bertík a Anička tiež patria medzi šelmy. Sú to všežravce, avšak mäsitá strava je opäť na prvom mieste, súčasťou jedálneho lístka je už aj hmyz, múčne červy, zoofobasy, sarančatá, šváby. Milujú však aj med, vajíčka, banány, maliny.

Ak majú zjesť zeleninku, to ich veľmi nenadchýňa, ošetrovatelia im ju musia zakomponovať do mäska 🙂 .

A čo na mäsko vravia surikaty a mangusty? Jednoznačné áno! Múčne červy, zoofobasy, sarančatá, šváby, kuracie mäsko… ich vždy poteší. Stravu majú doplnenú o surové vajíčko, zeleninku, ovocie

A čo naša medvedica, Hildegard?

Medvede sú z 80% rastlinožravé zvieratá, aj preto na zimu upadajú do nepravého zimného spánku. Príroda totiž v zimnom období neposkytuje rastlinnú zložku potravy.

Medvede konzumujú veľa ovocia, zeleniny, špeciálne granulky, ale pochutia si aj na červoch a inom hmyze, vajíčku a v jedálnom lístku nesmie chýbať ani surové mäso.

Zdalo by sa, že naše primáty sa mäsu budú vyhýbať a konzumovať len banány,… no nie je to vôbec tak. Opäť si radi pochutnajú na červoch, šváboch, sarančatách, mäsku a vajíčku.

Gibonom, lemurom, malpám a kosmáčom aj vajíčka dokonca varíme, mäso varíme len gibonom.

Zeleninu dostávajú surovú aj varenú, no radšej majú ovocie, to je sladké a zjedia ho bez váhania. Zelenine až tak nefandia, preto ju dostávajú ráno – v noci ich nikto nekŕmi, takže sa ráno dajú presvedčiť a zeleninku zjedia.

Guerézy angolské sú jediné naše primáty, ktorým potravu nevaríme a sú to naozajstní vegáni a RAW stravníci. Potravu im nevaríme, ovocie majú vo veľmi malom množstve.

Okrem zeleniny konzumujú hlavne listy. Listy, listy a ešte raz listy.

Na rozdiel od ostatných primátov, ktorých kŕmime 2x denne, guerézy kŕmime 3x denne a vo voľnej prírode aj v ľudskej opatere konzumujú hlavne okusy, tj halúzky ovocných stromov, vŕby, javora,…

Guerézy majú žalúdok vyvinutý na spracovanie celulózy, ba dokonca obsahuje látky, ktoré čiastočne neutralizujú prípadné jedy obsiahnuté v skonzumovaných listoch.

V zimnom období, keď príroda listnaté stromy v našom kraji neponúka, dostávajú špeciálne granule vyrobené zo sušených listov a okusy zamrazujeme, podávame ich, samozrejme, rozmrazené.

Medzi striktných vegetariánov, dokonca vyznávačov RAW vegánskej stravy, teda v Malkia Parku radíme kopytníky (somáriky, lamy, zebru, ťavy, ovce, kozy), ale aj papagáje (ary, žakov, agapornisy, papagájce vlnkované, korely,..), plazy (leguány, korytnačky. Agamy konzumujú aj hmyz).

Nech ste už vyznávačom akejkoľvek stravy, či ste striktný mäsožravec, alebo vegán, príďte do Malkia Parku.

Uhradením vstupu do parku, kúpou suveníru, zážitkového balíka, či niečo dobrého pod zub v bistre Cézar pozvete naše zvieratká na obed, či večeru, pomôžete nám zabezpečiť im veterinárnu starostlivosť, kúpiť špeciálne enrichmenty a vďaka Vám si budú v zimnom období užívať vykurované vnútorné priestory.

Málo, či veľa, Vaša pomoc sa ráta. Tešíme sa na Vás 🙂 .