Lev sa od iných mačkovitých šeliem odlišuje krátkou priliehavou srsťou pieskovej farby a koncom chvosta, kde má dlhú, tmavšiu srsť. Už na prvý pohľad vidieť pohlavný dimorfizmus, teda výrazný rozdiel medzi samcom a samicou. Samcovi pokrýva hlavu a krk hustá hriva. Farba a hustota hrivy informujú o veku a zdravotnom stave leva. Mladé samce majú hrivu zväčša svetlohnedú, až časom im stmavne. Staré samce poznať podľa veľmi tmavej, takmer čiernej hrivy. Hriva má aj životne dôležitú funkciu – pri súboji dvoch samcov o samice a územie sa samce udierajú labami s pazúrmi práve do oblasti hlavy a krku. Čím je hriva hustejšia, tým lepšie chráni leva a dáva mu väčšiu šancu na prežitie bez zranení – plní akoby funkciu ochrannej helmy.
Na rozdiel od ostatných mačkovitých šeliem sú levy veľmi sociálne a teritoriálne tvory. Aj keď netrávia všetok čas spolu, zdieľajú teritórium a správajú sa ku sebe priateľsky. Svorku tvorí najčastejšie 20 až 30 jedincov. V niektorých svorkách je len jeden dominantný samec, v niektorých môžu byť až štyria.
Samce chránia teritórium a samice a zabraňujú iným samcom páriť sa s nimi. Svoje teritórium si lev označuje pachom trusu, moču aj silným revom, ktorým vystríha prípadných súperov. Spoločné teritórium si označujú samice aj samec – samice za účelom zaistenia potravy a samec za účelom zaistenia svojho genetického materiálu.
Rozloha levieho teritória závisí jednak od početnosti skupiny, jednak od množstva koristi, ktorou sa levy živia. Obvykle zahŕňa 12 až 25 km2.
Keď mládé samce dospievajú, opúšťajú svoju rodinu, zgrupujú sa do skupín a snažia sa nájsť si vlastnú svorku, samice a teritórium.
Tomu ale predchádzajú vážne súboje s dominantnými samcami.
Väčšinou lovia samice v skupinách s mladými levmi – pri takzvanom koordinovanom love majú väčšiu šancu uloviť korisť. Korisťou sú vždy slabé, choré či staré jedince, čím šelmy plnia v prírode ozdravnú funkciu. Na lov idú za súmraku, horúce dni preležia radšej v tieni. Najskôr sa z úlovku nažerie samec, až potom samica a mláďatá.
Ak je nedostatok potravy, mláďatá hynú ako prvé.
Svoju korisť behom dlho neprenasledujú. Keď ale bežia vyvinú rýchlosť 48 až 60 km/h. Boli pozorované aj prípady, keď levy hrabali v norách a lovili prasatá.
Keď je levica gravidná, odíde od skupiny a nájde si skrýšu, kde porodí. Levica, ktorá kojí mláďatá, potrebuje denne skonzumovať až 6 kg mäsa. Keď levica privedie svoje mláďatá do skupiny, ostatné levy ich prijmú medzi seba.
Najväčší známy lev, akého sa kedy podarilo zaznamenať bol samec a vážil neuveriteľných 272 kg. Tento “obor” pochádzal z Kene.
Levy dokážu otvoriť svoje čeľuste až do šírky 28 cm.
Majú skvelý sluch. Svoju korisť dokážu počuť na vzdialenosť až 1,6 km.
Efektívnosť lovu sa zvyšuje vďaka lovu v skupinách. Podľa výskumov v Serengeti majú levy ako jednotlivce 17% úspešnosť lovu, zatiaľ čo v skupinách je to 30%.
Ak pôvodný dominantný samec súboj prehrá a nahradí ho nový samec, novovybojovaný kráľ vyzabíja všetky mláďatá, ktoré sú kojené.
Odrastené mláďatá a mladé samice si nevšíma. Levice, ktoré prestanú kojiť sa dostanú znovu do ruje, nový samec ich napári a stará sa tak o svoje potomstvo – zároveň sa do skupiny dostane nový genetický materiál a zabráni sa príbuzenskému kríženiu.
