Medveď hnedý má hnedú srsť, ktorá sa pohybuje od žltohnedej po tmavohnedú, červenohnedú a v niektorých prípadoch takmer čiernu. Dokonca bol zaznamenaný aj albinizmus. Srsť je v rôznej miere hustá a môže dorásť až do dĺžky 10 cm. Hlava je zvyčajne pomerne okrúhla so širokou lebkou. Na hlave sú relatívne zaoblené uši. Veľké laby sú vybavené pazúrmi, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 10 cm. Hmotnosť sa líši v závislosti od biotopu a ročného obdobia. Samec sa od samice na prvý pohľad zjavom takmer nelíši, rozdiel je však vo veľkosti, nakoľko samce bývajú aj dvakrát ťažšie než samice.
Medveď hnedý je samotár. Samec so samicou sa stretávajú len v období párenia, o mláďatá sa stará samica. Samec je pre mláďatá veľmi nebezpečný. Ak sa dostane do ich blízkosti a samica ich neuchráni, zabije ich.
Medvede si svoje teritórium značia trusom, močom a škriabaním do kmeňov stromov. Medveď sa pri škriabaní do kmeňa stromu postaví na zadné nohy a snaží sa čím vyššie oškrabať kôru. Táto značka, spolu s močom a výkalmi, informuje ostatné medvede o jeho zdravotnom stave, veku, pohlaví, aj vzraste.
Vo voľnej prírode upadajú medvede na zimu do tzv. nepravého zimného spánku – spia v brlohu, von vychádzajú vyprázdniť sa, “spracúvajú” zásoby tuku, ktoré si na svojom tele vytvorili počas roka – hlavne v období leta a jesene pred uložením sa na zimný spánok – počas zimného spánku môžu stratiť až tretinu svojej hmotnosti. Zimný spánok je spôsob, ako niektoré cicavce šetria počas nehostinného zimného obdobia energiu a ako sa vysporiadavajú s nedostatkom potravy.
Práve počas nepravého zimného spánku sa medvedici rodia v teplom brlohu mláďatá. Mláďatá po narodení vážia cca 400g a von z brlohu vychádzajú až zhruba vo veku troch mesiacov – v apríli až v máji. S matkou zostávajú skoro tri roky. Samica má mláďatá každé dva až tri roky.
Ako názov napovedá, medvede milujú med. Vo voľnej prírode si ho vedia vyberať z úľov divých, aj domácich včiel. Včely ich nepoštípu – medvede majú okrem oblasti tváre veľmi hustú srsť. Od tváre včely odháňajú jednou labou, kým druhou vyberajú med z plástov.
Európsky medveď hnedý bol kedysi bežný v Nemecku a alpských krajinách, a preto sa objavuje v rozprávkach rôznych nemeckých nárečí.
Do tzv. pravého zimného spánku upadajú napríklad netopiere či sysle. Ich telesná teplota poklesne na 4 stupne Celzia, zníži sa tep aj látkový metabolizmus. Jedince v podstate nie sú pri vedomí, pri vybratí z brloha nejavia žiadne známky života. Medveď pri vyrušení vo svojej nore počas nepravého zimného spánku jednoznačne javí intenzívne známky života.
