Ťava dvojhrbá
Camelus bactrianus
Kamil
Bactrian camel
Kamil – druhá šanca na pokojný život
Kamilov príbeh sa nezačal u nás. Prišiel k nám z cirkusu ako približne ročné mláďa, z nevhodných a stresujúcich podmienok. Jeho rodičia tam, žiaľ, zostali. Jemu sme však mohli ponúknuť nový domov a inú budúcnosť.
Už vtedy mal predný hrb sklonený nabok. Presnú príčinu tejto odlišnosti nepoznáme, no patrí k jeho nezameniteľnému vzhľadu.
V Malkia Parku našiel priestor na pohyb, spoločnosť ťavice Nelky a každodennú starostlivosť ľudí, ktorí ho poznajú po mene. Tu môže pokojne odpočívať, objavovať svoj výbeh a jednoducho byť ťavou.
Minulosť mu zmeniť nedokážeme. Môžeme však každý deň prispieť k tomu, aby bol jeho dnešný život lepší. Aj vďaka vám má Kamil domov, kde na jeho potrebách záleží.
Zatiaľ neadoptované
Ťavy sú na život v púšti veľmi dobre prispôsobené. Namiesto kopýtok majú “papučky”, vďaka ktorým sa im nohy nezabárajú do piesku. Dokážu zaklapnúť nozdry, takže sa im pri púštnej búrke nedostane piesok do nosa. Uši sú chránené pred pieskom vďaka hustému osrsteniu. No a oči sú tiež v bezpečí – oko si vedia “zaklapnúť” tretím viečkom.
Ťava dvojhrbá je v lete chránená krátkou srsťou, ktorá ju chráni pred slnečným žiarením a dotieravým hmyzom a na zimu presrstí do hustej zimnej srsti, ktorá zabezpečuje izoláciu pred studeným dažďom, nepríjemným vetrom a snehom.
Pohybuje sa v stádach, ktoré vedie vždy jeden starší samec. V stáde môže byť 6-20 jedincov. Mladé samce sa istý čas potulujú samé, až kým sa im podarí vytvoriť hárem. Často sa snažia odlákať starému samcovi z háremu aspoň zopár samíc, ale ten ich tvrdo odháňa.
Párenie sa odohráva vo zvláštnej polohe v sede. Samice ťavy rodia mláďatá raz za dva roky. Rodia výhradne v stoji. Už po dvoch hodinách po pôrode sa mláďa snaží postaviť a kráčať. Avšak až po niekoľkých dňoch je v chôdzi istejšie. Samica kojí mláďa takmer až do jeho pohlavnej dospelosti (2.-3. rok života). Počas trinástich mesiacov dokáže produkovať 1 až 7 litrov mlieka denne. Mladé samce sú zo skupiny vypudené, samice zostávajú s matkou.
V súčasnosti je divoká ťava dvojhrbá (Camelus ferus) považovaná za samostatný druh a je na pokraji vyhynutia. Posledné voľne žijúce populácie prežívajú v počte niekoľko stoviek jedincov v púšti Gobi na juhozápade Mongolska. Hospodársky chovaných zvierat je odhadovo okolo 15 miliónov.
Pôvod ťavy dvojhrbej je v strednej Ázii. Dá sa vidieť v regióne od Kazachstanu po severné Mandžusko. Rovnako ako ťava jednohrbá (dromedár), ktorej pôvod je v Afrike, bola domestikovaná už v dávnej minulosti. Divoké ťavy jednohrbé boli už dávno vyhubené.
Ťava je mimoriadne nenáročná, uspokojí sa s výživne veľmi chudobným krmivom a v hospodárení s vodou je mimoriadne efektívna.
Hrby slúžia na vytváranie tukových zásob – zdroja metabolickej vody. Mýtus o tom, že ťava nosí v hrboch zásoby vody je preto nepravdivý.
Ťavy dokážu naraz vypiť také množstvo vody, ktoré zodpovedá tretine hmotnosti ich tela.
Ťavy znášajú veľmi zle vlhké podnebie. Inak sú schopné bez problémov prežiť aj výkyvy teplôt od mínus 27 stupňov Celsia do plus 50.
Sú to prežúvavce a dokážu stráviť aj tvrdé trávy, byliny či tenšie vetvičky s lístím krovín rastúcich v nehostinných podmienkach.
Ťava dvojhrbá
Camelus bactrianus
Kamil
Bactrian camel
Dátum narodenia
14. 04. 2015
RAD
čeľaď
DĹŽKA TELA
350-380 cm, z toho chvost dlhý cca 50 cm
VÝŠKA
v kohútiku 180-200 cm, s hrbom až 230 cm
HMOTNOSŤ
600-900 kg
DĹŽKA ŽIVOTA
až 50 rokov
DĹŽKA GRAVIDITY
13 mesiacov
POČET MLÁĎAT
1
Výskyt
ako hospodárske zviera sa chová v severnej Afrike a v Ázii
Potrava
trávy, lístie, byliny
Kamil
Kamil – druhá šanca na pokojný život
Kamilov príbeh sa nezačal u nás. Prišiel k nám z cirkusu ako približne ročné mláďa, z nevhodných a stresujúcich podmienok. Jeho rodičia tam, žiaľ, zostali. Jemu sme však mohli ponúknuť nový domov a inú budúcnosť.
Už vtedy mal predný hrb sklonený nabok. Presnú príčinu tejto odlišnosti nepoznáme, no patrí k jeho nezameniteľnému vzhľadu.
V Malkia Parku našiel priestor na pohyb, spoločnosť ťavice Nelky a každodennú starostlivosť ľudí, ktorí ho poznajú po mene. Tu môže pokojne odpočívať, objavovať svoj výbeh a jednoducho byť ťavou.
Minulosť mu zmeniť nedokážeme. Môžeme však každý deň prispieť k tomu, aby bol jeho dnešný život lepší. Aj vďaka vám má Kamil domov, kde na jeho potrebách záleží.
Zatiaľ neadoptované
Ťavy sú na život v púšti veľmi dobre prispôsobené. Namiesto kopýtok majú “papučky”, vďaka ktorým sa im nohy nezabárajú do piesku. Dokážu zaklapnúť nozdry, takže sa im pri púštnej búrke nedostane piesok do nosa. Uši sú chránené pred pieskom vďaka hustému osrsteniu. No a oči sú tiež v bezpečí – oko si vedia “zaklapnúť” tretím viečkom.
Ťava dvojhrbá je v lete chránená krátkou srsťou, ktorá ju chráni pred slnečným žiarením a dotieravým hmyzom a na zimu presrstí do hustej zimnej srsti, ktorá zabezpečuje izoláciu pred studeným dažďom, nepríjemným vetrom a snehom.
Pohybuje sa v stádach, ktoré vedie vždy jeden starší samec. V stáde môže byť 6-20 jedincov. Mladé samce sa istý čas potulujú samé, až kým sa im podarí vytvoriť hárem. Často sa snažia odlákať starému samcovi z háremu aspoň zopár samíc, ale ten ich tvrdo odháňa.
Párenie sa odohráva vo zvláštnej polohe v sede. Samice ťavy rodia mláďatá raz za dva roky. Rodia výhradne v stoji. Už po dvoch hodinách po pôrode sa mláďa snaží postaviť a kráčať. Avšak až po niekoľkých dňoch je v chôdzi istejšie. Samica kojí mláďa takmer až do jeho pohlavnej dospelosti (2.-3. rok života). Počas trinástich mesiacov dokáže produkovať 1 až 7 litrov mlieka denne. Mladé samce sú zo skupiny vypudené, samice zostávajú s matkou.
V súčasnosti je divoká ťava dvojhrbá (Camelus ferus) považovaná za samostatný druh a je na pokraji vyhynutia. Posledné voľne žijúce populácie prežívajú v počte niekoľko stoviek jedincov v púšti Gobi na juhozápade Mongolska. Hospodársky chovaných zvierat je odhadovo okolo 15 miliónov.
Pôvod ťavy dvojhrbej je v strednej Ázii. Dá sa vidieť v regióne od Kazachstanu po severné Mandžusko. Rovnako ako ťava jednohrbá (dromedár), ktorej pôvod je v Afrike, bola domestikovaná už v dávnej minulosti. Divoké ťavy jednohrbé boli už dávno vyhubené.
Ťava je mimoriadne nenáročná, uspokojí sa s výživne veľmi chudobným krmivom a v hospodárení s vodou je mimoriadne efektívna.
Hrby slúžia na vytváranie tukových zásob – zdroja metabolickej vody. Mýtus o tom, že ťava nosí v hrboch zásoby vody je preto nepravdivý.
Ťavy dokážu naraz vypiť také množstvo vody, ktoré zodpovedá tretine hmotnosti ich tela.
Ťavy znášajú veľmi zle vlhké podnebie. Inak sú schopné bez problémov prežiť aj výkyvy teplôt od mínus 27 stupňov Celsia do plus 50.
Sú to prežúvavce a dokážu stráviť aj tvrdé trávy, byliny či tenšie vetvičky s lístím krovín rastúcich v nehostinných podmienkach.
