Svetový deň vegánov - 1. november

Svetový deň vegánov – 1. november

1. novembra si každý rok pripomíname Svetový deň vegánstva – deň, ktorý zdôrazňuje vegánstvo ako životný štýl založený na etických, ekologických a zdravotných princípoch. Tento deň je venovaný šíreniu povedomia o vegánskej strave a o jej výhodách pre zdravie, životné prostredie a etiku.

Vegánstvo, výraz odvodený od slova “vegan,” je filozofia a životný štýl, ktorý sa snaží minimalizovať utrpenie zvierat výrazným obmedzením konzumácie živočíšnych produktov. Vegáni nekonzumujú mäso ani ryby, podobne ako vegetariáni. Avšak zo svojho jedálnička oproti vegetariánom vylučujú aj mlieko, vajcia a iné živočíšne produkty. Súčasne sa snažia minimalizovať používanie iných výrobkov zvieracieho pôvodu ako napríklad kožu, vlnu, a pod. Taktiež sa vyhýbajú aj medu. Najhlavnejšími a najčastejšími dôvodmi, prečo sa ľudia rozhodnú pre tento životný štýl, sú etické dôvody ako minimalizovanie utrpenia zvierat, zlepšenie životného prostredia a taktiež zdravie. Vegánska strava je založená na rastlinných potravinách, ako sú ovocie, zelenina, strukoviny, celozrnné výrobky, orechy a semená. Vegáni môžu konzumovať aj náhrady živočíšnych produktov, ako sú napríklad rastlinné mlieka.

Myšlienka vegánstva vznikla v reakcii na priemyselné chovateľstvo a masové zabíjanie zvierat. Termín “vegan” bol prvýkrát použitý v roku 1944 v Anglicku, kde v Británii spoluzakladateľ Vegánskej asociácie Donald Watson zorganizoval skupinu vegetariánov, ktorí odmietali konzumovať mlieko a vajcia. Odvtedy sa vegánstvo stalo celosvetovým fenoménom, ktorý stále nadobúda nových členov.
Prvý Svetový deň vegánov bol vytvorený pri príležitosti 50. výročia založenia spoločnosti, ktorý sa konal 1. novembra 1994. Louise Wallis – vtedajšia predsedníčka Vegánskej asociácie (The Vegan Society) sídliacej v Spojenom kráľovstve – oznámila, že Svetový deň vegánstva sa bude oslavovať každý rok 1. novembra. Dátum, ktorý sa zhoduje s Halloweenom bol vybraný zámerne, nakoľko je to čas osláv a hodovania.

Odhadovaný počet vegánov na celom svete je v roku 2023 približne 88 miliónov, čo je cca 1,1 % svetovej populácie.

Vegánstvo je rozšírené po celom svete, ale existujú krajiny, kde je táto filozofia stravovania špeciálne populárna. V ázijských krajinách má vegánstvo aj vegetariánstvo hlboké historické a náboženské korene. Tieto štýly stravovania sú najrozšírenejšie v Indii, ale mnoho zástupcov nájdete aj v Izraeli, v Malajzii, v Turecku či na Novom Zélande. V škandinávskych krajinách, ako sú napríklad Švédsko či Nórsko, sa taktiež stáva vegánstvo obľúbeným životným štýlom. Na vzostupe je však aj v iných európskych krajinách. Za krajinu s najvyšším počtom vegánov sa považuje Veľká Británia, avšak tento údaj sa nedá úplne komplexne vyčísliť. Každopádne nárast počtu vegánov je vidieť celosvetovo, pričom nezaostávajú ani Austrália či Amerika.

A aké sú výhody či nevýhody vegánstva?

Výhody:
1.) etické dôvody: Mnoho ľudí sa rozhodne pre vegánstvo z etických dôvodov. Vegáni odmietajú konzumáciu živočíšnych produktov, pretože považujú chovateľské podmienky a zabíjanie zvierat za nespravodlivé či nehumánne.

2.) ekologické prínosy: Vegánstvo má menší ekologický odtlačok. Produkcia mäsa a iných živočíšnych produktov má väčší vplyv na životné prostredie. Vegánska strava preto môže pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov, spotrebu vody a pôdy.

3.) zdravotné výhody: Vegáni majú tendenciu mať nižšie riziko ochorení srdca, cukrovky a iných ochorení súvisiacich s nezdravými stravovacími návykmi.

Nevýhody:

1.) náročnejšia strava: Pre väčšinu ľudí je stále bežné vo svojej strave prijímať mäso, mlieko či iné živočíšne produkty. Stať sa vegánom preto pre mnohých nadšencov znamená pridať do svojho jedálnička nové zdroje živín pochádzajúce z rastlinnej sféry, vzdelávať sa v danej problematike a taktiež rozšíriť si svoje obzory, aby ich strava bola čo najpestrejšia. Najčastejšie sa stretávajú vegáni s problémom zdroju vitamínu B12.

2.) sociálne obmedzenia: V spoločnosti, kde je mäso často hlavnou súčasťou jedálnička, môže byť pre vegánov ťažšie nájsť vhodné možnosti stravovania. Zároveň sa vegáni môžu stretnúť s nepríjemnými sociálnymi tlakmi zo strany ľudí, ktorí nie sú vegáni.

3.) rapídne rozhodnutia: Niektorí začínajúci vegáni svoj jedálniček zmenia doslova rapídne zo dňa na deň, pričom im v strave začne chýbať množstvo bielkovín a tukov. Taktiež pri opätovnom zaradení mäsa, mlieka, rýb či iných živočíšnych produktov do svojho jedálneho lístka častokrát trpia výčitkami.

 

Našli by sme zvieracích “vegánov” aj v Malkia Parku? 

 

V Malkia Parku sa špecializujeme na chov hlavne veľkých mačkovitých šeliem, pri ktorých kŕmení sa bez mäsa, samozrejme, nezaobídeme. Mäso, kosti, šľachy, vnútornosti či ďalšie časti zvierat sú pre tráviaci trakt našich mäsožravcov prirodzenou zložkou potravy. Naše zvieratá majú svoje presne stanovené kŕmne dávky a veľmi dobre poznajú svojich ošetrovateľov, ktorí im túto “korisť” servírujú. Korisť neposkytujeme živú, nakoľko by to bolo voči nej neetické. Takéto zviera by bolo v cudzom prostredí, bez možnosti známeho úkrytu či akéhokoľvek úniku, zbytočne stresované. Naše šelmy už nie je možné vypustiť späť do voľnej prírody, nakoľko sa už narodili v zajatí a celý život prežili v ľudskej opatere. Napriek tomu, že sa môže javiť, že týmto pádom sú neškodné, lebo nie sú naučené loviť, nenechajte sa zmiasť. Lovecký pud týchto zvierat je stále zachovaný a tigre, levy, leopardy či jaguáre a iní naši veľkí zverenci sú nebezpečnými predátormi schopnými napadnúť a zabiť človeka. 

 

Aj naše malé mačkovité šelmy, ako napríklad servaly či karakaly, si potrpia na mäsitej potrave. Mediare, pri ktorých vzhľade človek automaticky očakáva mäsožravca, napríklad nepohrdnú ani hmyzom, vajciami, tvarohom či medom.

 

Surikaty a mangusty zbožňujú rôzne druhy hmyzu, ale taktiež si rady pochutnajú aj na myške či kuriatku, ktorými im kŕmne dávky spestrujeme. Návštevníkov často mätie rozkošný vzhľad týchto druhov, avšak jedná sa o veľmi šikovných lovcov s ostrými zúbkami. 

 

Pri opiciach hlavnú zložku ich stravy tvorí čerstvá zelenina a ovocie, ale aj ani vo voľnej prírode opice nepohrdnú hmyzom, vajciami či prípadne mäsom. Aj my im preto poskytujeme a dávame možnosť aj takejto potravy.

 

Čisto bylinožravé cicavce, ktoré sú svojim tráviacim traktom prispôsobené dokonca na trávenie celulózy, sú v Malkia Parku zastúpené druhmi ako zebra stepná, ťava dvojhrbá, lama alpaka a krotká či klasickými hospodárskymi zvieratami ako kôň domáci, koza domáca alebo ovca domáca.

 

Samostatnou kategóriou stravovania našich zvierat sú kapybary, nakoľko tento druh je najväčším druhom hlodavcov. Aj keď sa môže javiť, že sú to striktní “vegáni”, odborná literatúra odporúča zaraďovať do ich jedálničku živočíšnu bielkovinu.  

 

V záverečnom zvážení môžeme povedať, že vegánstvo je komplexným ľudským životným štýlom, ktorý prináša zodpovednosť a výzvy.  Vegánska strava môže byť zdravá a výživná, ale je dôležité, aby (hlavne noví) vegáni boli opatrní, vzdelávali sa a prijímali dostatok všetkých potrebných živín.

V Malkia Parku sa jednoznačne stotožňujeme s myšlienkou minimalizovania až úplného zredukovania utrpenia zvierat. Našim zverencom sa snažíme poskytnúť tie najlepšie životné podmienky, v ktorých sa môžu tešiť zo života 🙂