Cieľom medzinárodného dňa zebier je verejnosti predstaviť týchto afrických kopytníkov a upozorniť na dôležitosť ich ochrany vo voľnej prírode – počty zebier neustále klesajú.
Netreba však cestovať až do Afriky, zebru môžete zblízka vidieť aj u nás, v Malkia Parku.
Zebry patria medzi nepárnokopytníky a vo voľnej prírode sa vyskytujú len v Afrike na juh od Sahary.
Podľa vzhľadu a oblasti výskytu sa delia na tri rôzne druhy: zebra Grévyho, zebra horská a zebra stepná.
Zebra stepná je najbežnejším typom zebier a možno ju nájsť na pastvinách od južnej Etiópie po južnú Afriku.
Zebra Grévyho je najväčšia zo troch druhov a bežne sa vyskytuje v Etiópii.
Zebra horská pochádza z juhozápadnej Angoly, Namíbie a juhozápadnej Afriky.
V súčasnosti je zebra horská kriticky ohrozená.
Prečo majú pásikavé pyžamo?
Odpovede na túto otázku sú rôzne:
- Ochrana pred africkým predátorom
Zebry, tak ako mnohé iné bylinožravce, spolu vo voľnej africkej prírode nažívajú v stádach. Predstavte si africký, horúci, vlniaci sa vzduch.
Keď stádo zebier beží pred predátorom v africkom vzduchu, pásiky spolu splývajú a mihajú sa.
Teóriou je, že tento spôsob sfarbenia chráni zebry pred ulovením napríklad svorkou levov. Keď stádo beží, predátori ťažšie určujú, kde jedna zebra končí a druhá začína, predátora to mätie.
Táto teória však nie je potvrdená, predátori lovia aj za šera, v noci. Zamerajú sa pri pasúcom sa stáde na jedného jedinca (slabý, chorý, ranený, opustené mláďa,….) a pri love ho nasledujú.
- Termoregulácia
Ďalšou teóriou je že striedanie bielych a čiernych pásov pomáha zebre s termoreguláciou, vyvažuje sa nimi pomer prijatého a odovzdaného tepla – biela a čierna farba absorbujú teplo rôzne.
Táto teória môže byť aj odpoveďou na otázku, prečo má strom – breza taktiež kôru bielo-čiernu.
- Ochrana pred bodavým hmyzom
Oči bodavého hmyzu pravdepodobne nedokážu presne zazúmovať – zacieliť a dosadnúť na svoju pásikavú korisť.
Pozorovania boli mnohými vedcami vykonávané vo voľnej prírode aj v zajatí jednoduchým spôsobom – počítaním, koľko bodavého hmyzu dosadne na atrapu zebry v porovnaní s atrapou iného kopytníka, alebo počítaním zosadnutí bodavého hmyzu priamo na živé zebry a ostatné živé kopytníky.
Na pásikavé zebry naozaj sadalo – útočilo – menej bodavého hmyzu.
Keďže štipnutie múch je nielen veľmi nepríjemné, bodavý hmyz prenáša rôzne choroby a, samozrejme, pije krv, takýto spôsob ochrany zebry sa zdá byť veľmi výhodný.
Aj majitelia koní mávajú najmä v letnom období problémy s nepríjemnými krvilačnými mušími letcami.
Kone sa nespokojne ošívajú, sú nepokojné na vychádzke, alebo pri tréningu, nadskakujú, kopú sa a hryzú, aby sa zbavili doterného hmyzu. Niektoré kone majú dokonca vážne dlhotrvajúce alergie na hmyzie uštipnutie.
Samozrejme, kopytníky je možné natrieť, nasprejovať repelentami, ale niektoré kone na tento proces nereagujú radostne.
Výbornou pomôckou sú ľahké prehozy (akoby tenučké deky s čierno-bielymi pásikmi), ktoré chránia kone na pastvinách.
Počas tréningu, alebo vychádzky, ich, samozrejme nie je dobré používať, ale koňom vonku na pasienkoch veľmi pomáhajú.
Zaujímavé je, že boli skúmané rôzne farby podkladov a pruhov a otravné muchy naozaj najmenej sadajú na bielo – čiernu kombináciu.
Vo voľnej prírode, ale aj v ľudskej opatere sa kopytníky zbavujú vonkajších parazitov, aj nepríjemných múch váľaním v prachu a blate.
Keď sa následne otrasú, spolu s blatom a prachom sa zbavujú špiny, odumretej kože aj parazitov.
Blato na ich srsti je aj prírodným repelentom.
Bielo-čierna, alebo čierno-biela?
Podľa vedcov sú zebry čierne, avšak kožné bunky, ktoré produkujú melaním (čierny pigment) sú roztrúsené vo vrchnej vrstve kože nerovnomerne, čo má za následok vznik bielych miest – pruhov.
Krížence zebier.
Majitelia zebier v ľudskej opatere skúšali krížiť zebru s koňom, alebo somárom. Pozrite si výsledok tejto snahy.
Zebrula = kríženec kobyly zebry a žrebca koňa.
Zendok (tiež nazývaný zebrass, zonkey) = kríženec zebry a somára.
Krížence sú rôzne sfarbené kopytníky s veľmi jemnými pásikmi a stojatou hrivou.
Kríženie ale vzniká len pre zaujímavosť, nie na jazdecké účely, alebo nosenie nákladu.
Zebry totiž nie sú stavané na vozenie ľudí, navyše je veľmi ťažké ich “skrotiť“, dať im ohlávku, sú slobodomyseľné.
Taktiež sú plachejšie, silnejšie, agresívnejšie a “neskrotnejšie (primitívnejšie)“, než domestifikovaný kôň, alebo somár… Práve z tohto dôvodu neboli nikdy ľuďmi pracovne využívané.
Zebra v Malkia Parku.
V Malkia Parku máme taktiež oslávenca Medzinárodného dňa zebier. Volá sa Vilko.
Keď si pri návšteve parku zakúpite špeciálne krmivko pre kopytníky, rád za vami príde bližšie k plotu, nechá sa nakŕmiť a pohladkať.
Naše kopytníky kŕmte opatrne – s natiahnutou dlaňou ako tácka.
Kopytníky nevedia odhadnúť, čo je krmivko a čo prsty:).
Vilko je exotické zvieratko, preto má v chladných dňoch – akým je aj 31. január – vykurovanú maštaľ.
Spí teda spokojne v teple.
Spoločnosť mu tam robia kamaráti – somáre, s ktorými prišiel do nášho parku. Bez nich odmietol nastúpiť do prepravníka na cestu od predchádzajúceho majiteľa.
Počas hlavnej sezóny, cez víkendy a sviatky, ponúkame ako bonus našim návštevníkom komentované kŕmenia zdarma.
Lektor rozpráva o vybraných druhoch zvierat a ošetrovatelia dávajú zvieratám potravu do výbehu, takže návštevníci majú možnosť vidieť zvieratá v aktivite, v pohybe.
Súčasťou poobedných komentovaných kŕmení sú aj kopytníky, tam sa komentované kŕmenie končí, takže návštevníci si môžu naše kopytníky pohladkať, urobiť si s nimi rodinné selfíčkoJ
K menším kopytníkom môžu vojsť návštevníci do výbehu “Krajinka”.
Vilko, somáriky, lamy, ťavy sú však zvieratá veľké, silné a plaché. Môžu k nim vojsť len ošetrovatelia.
Dotknúť sa Vilka teda pre Vašu bezpečnosť môžete len cez plot.
Vilko, všetky ostatné zvieratká aj celý tím Malkia Parku sa tešia na Vašu návštevu.
