Iniciatíva venovať sa týmto špecifickým biotopom bola podpísaná v Ramsare už v roku 1971 a je známa pod menom Ramsarský dohovor o mokradiach. Čo však tento pojem znamená?
Ľudia si začali uvedomovať nevyhnutnosť ochrany a racionálneho využívania prírodných zdrojov.
Ničenie prirodzeného biotopu vodného vtáctva má širokospektrálne účinky, medzi ktoré patrí aj dopad na meniacu sa klímu Zeme a jej otepľovanie.
Tento rok World Wetlands Day eviduje 314 podujatí týkajúcich sa šírenia osvety ohľadom mokradí.
Prečo je obnova stratených a degradovaných mokradí dôležitá?
Sladká voda je zriedkavejšia, než sa môže na prvý pohľad zdať.
Tvorí len 2,5% celkovej vody na zemi, pričom väčšina je uskladnená v ľadovcoch.
Čo znamená, že len menej ako 1% je využiteľných, a z toho až 0,3% sa nachádza v mokradiach.
Mokrade nám pomáhajú vyrovnať sa s búrkami a záplavami.
Fungujú ako prirodzené rezervoáre, ktoré zbavujú nadbytočnej vody osídlené oblasti.
Vodné plochy sú aj zaujímavou možnosťou pracovných ponúk.
Viac ako miliarda ľudí na svete žije z rybolovu, akvakultúry a cestovného ruchu.
Zaujímavosťou, ktorú udáva oficiálna stránka World Wetlands Day je, že mokraďové polia poskytujú ryžu pre 3,5 miliardy ľudí.
Mokrade sa strácajú trikrát rýchlejšie než lesy.
Sú najohrozenejším ekosystémom Zeme.
Od roku 1700 zmizlo viac ako 80% všetkých mokradí.
Najväčší dôvod degradácií mokradí môžeme nájsť v ľudskej aktivite – stoja za ním poľnohospodárstvo a mestská výstavba.
Súčasne ekosystém mokradí poškodzuje aj znečistenie vody, nadmerný rybolov a invázne druhy živočíchov a rastlín.
Strata biodiverzity je čoraz rozširujúcejším sa problémom a zasiahla aj mokrade.
Pôvodným druhom vyskytujúcim sa v mokradiach hrozí vyhynutie.
Za posledných 50 rokov klesli počty vnútrozemských mokraďových druhov o 81% a pobrežných a morských druhov o 36%.
7 výhod obnovy mokradí podľa Ramsar:
Dobre obnovená mokraď môže poskytnúť mnoho pozitív, rovnako ako originálna prírodná mokraď.
Tu je sedem možností, ako nám môžu obnovené mokrade podľa WWD priamo pomôcť:
1. Oživenie biodiverzity – 40% svetových druhov žije alebo sa rozmnožuje v mokradiach. Obnovenie sily mokradí zväčšuje miestny potravinový reťazec a priťahuje divokú zver.
2. Doplnenie a prefiltrovanie dodávky vody – Mokrade prirodzenie filtrujú vodu a odstraňujú nežiaduce látky vo vode, čím posilňujú lokálne zdroje vody.
3. Skladovanie uhlíka – Špecifické typy mokradí, najmä rašeliniská, mangrovníky či prílivové močiare sú mimoriadne efektívne.
4. Znižovanie negatívneho dopadu záplav a búrok – obnovené mokrade môžu pôsobiť ako “špongie” proti nadmerným zrážkam a zaplaveniu a poskytujú určitú formu “štítu” komunitám žijúcim v oblastiach podliehajúcim extrémnemu počasiu.
5. Zlepšenie živobytia – Mokrade vytvárajú podmienky na možnosť práce v oblasti akvakultúry.
V Amerike je poskytovanie tovaru ako trstina či trávy často využívanou príležitosťou domorodého obyvateľstva.
6. Podpora ekoturizmu – Obnovená mokraď môže slúžiť aj ako trvalo udržateľný “magnet” pre návštevníkov. Prírodné atrakcie priťahujú čoraz viac nadšených turistov a vytvárajú pracovné pozície pre ľudí žijúcich v okolí.
7. Zvýšenie pocitu pohody – Revitalizované mokrade poskytujú miesto na oddych, nové zážitky, kontakt s prírodou a oddych od ruchu miest.
A ako je to s mokraďami v blízkosti rieky Dunaj a podunajskej nížiny?
Už od 15. storočia začali ľudia výrazne meniť Podunajsko.
Mokrade vysušovali a zakladali systém odvodňovacích kanálov.
Ako sa napriamoval tok Dunaja, napríklad Čiližský potok sa skracoval.
V 60. rokoch 20. storočia sa potok úplne prerušil, presmeroval. Premenil sa na niekoľko fragmentov a ostal takmer bez vody.
Lenže aj kedysi dávno, ak chceli ľudia v tomto zvláštnom vodnom svete prežiť, museli mať políčka so pšenicou. A takisto kopali jarky, aj miesto aj pre mokrade.
Či už prírodné, alebo také, ktoré sami vytvorili a kde ochotne sadili stromy.
Často vŕby, ktoré každých päť rokov orezávali a využívali na kúrenie. „Udržiavali si tieto jarky.
Pretože vedeli, že v čase žatvy tu nájdu chládok. Tu našli pitnú vodu. A koľko tu bolo rýb!“
Mokrade znižujú riziko povodní, v lete ochladzujú prostredie, v zime ho otepľujú.
Prečo sa vlastne celé Podunajsko muselo vysúšať?
Kvôli pôde. Ľudia získali nesmierne plochy mimoriadne kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, no na úkor stability krajiny.
Ramsarský dohovor vstúpil do platnosti v roku 1975 ako dohovor, ktorý chce chrániť tie najcennejšie mokrade – je ich v ňom zahrnutých 2241 na celom svete.
Snaha o návrat mokradí:
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) sa už 20 rokov snaží chrániť, revitalizovať a zachovať aspoň niektoré z tohto zoznamu – Dunajské luhy, Šúr a Alúvium Rudavy.
Vzdelávaciu činnosť širokej verejnosti ohľadom ochrany a významu mokradí s úspechom realizuje aj Daphne (inštitút aplikovanej ekológie).
Malkia Park sa nachádza na území Žitného ostrova, takže súčasťou areálu je aj upravené jazierko, ktoré je domovom vodného vtáctva, rýb, vodných rastlín,…
Ak si pri návšteve parku zakúpite špeciálne krmivko pre rybky a vodné vtáctvo, môžete si tieto zvieratká počas prechádzky parkom aj nakŕmiť.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
