Dňa 13. augusta slávime Medzinárodný deň vlkov. Vlci majú v prírode dôležitú úlohu ako vrcholoví predátori a sú kľúčoví pre ekosystémy, v ktorých žijú. V tomto dni si pripomíname ich význam a zdôrazňujeme potrebu ich ochrany. V zoo Malkia Park sme hrdí na to, že sme domovom pre dva poddruhy vlka dravého – vlka dravého eurázijského (Canis lupus lupus) a vlka dravého čierneho/kanadského (Canis lupus occidentalis), ktoré u nás spoločne vytvárajú šesťčlennú svorku.
International Wolf Center otvorilo svoje brány v roku 1989 za účelom poskytovania pravdivých informácii zo sveta vlkov. Snažili sa búrať zavádzajúce mýty o ich spôsobe života, ich úlohe v ekosystéme a bežnom správaní. Práve táto medzinárodná organizácia bola iniciátorom vzniku Medzinárodného dňa vlkov. Jeho história siaha do roku 1996, kedy organizácia The International Wolf Center v Spojených štátoch vyhlásila tento deň s cieľom zvýšiť povedomie o význame a ochrane vlkov. Udáva sa, že dátum 13. august bol určený práve preto, lebo v septembri začína v Amerike lovecká sezóna vlka.
Vlk dravý je inteligentné zviera s veľkým vplyvom na ekosystém, v ktorom sa nachádza. Vlky sa považujú za prirodzené “čističe” stáda, čo znamená, že plnia v prírode dôležitú sanitárnu funkciu pri lovení starých, chorých alebo málo života schopných zvierat.
Sú to fascinujúce tvory aj vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa rôznym prostrediam a klimatickým podmienkam. Najrozšírenejší je v dnešnej dobe v Rusku, v Kanade a v Európe.
Poznáme asi 39 poddruhov, pričom presný počet stále nie je úplne jednotný, nakoľko rôzne skupiny vedcov sa prikláňajú ku rôznym názorom, ktoré druhy, respektíve poddruhy zvierat pod vlka dravého možno zaradiť. Zhruba 10 poddruhov je už vyhynutých. Jednalo sa predovšetkým o lokálne poddruhy, napr. vlk dravý japonský (Canis lupus hodophilax) či vlk dravý koloradský (Canis lupus youngi). Aj dnes sa za najviac ohrozené považujú práve lokálne populácie.
Najohrozenejšou psovitou šelmou je momentálne vlk etiópsky (Canis simensis). Napriek rodovému názvu “vlk” sa podľa niektorých zdrojov nejedná o poddruh vlka dravého. Ide skôr o príbuzný druh, ktorý sa svojim zjavom podobá na malého vlka s líščími rysmi. Má unikátnu ekologickú špecializáciu, pretože obýva vysokohorské oblasti Etiópskej vysočiny.
Druhou najohrozenejšou psovitou šelmou Afriky je pes hyenovitý (Lycaon pictus). Svorku tohto druhu môžete na Slovensku dnes vidieť iba v Malkia Parku.
Za najohrozenejší nesporný poddruh vlka dravého sa dá považovať vlk dravý mexický (Canis lupus baileyi). V určitej dobe sa dokonca považoval za vyhynutého vo voľnej prírode, ale vďaka chovu v zajatí a re-introdukcii tento druh stále prežíva, i keď vo veľmi malých počtoch.
Naše vlky dravé eurázijské (Frea, Odin a Thor) a vlky dravé kanadské/čierne (Loki, Hella, Valkyra) sú umiestnené v priestrannom členitom výbehu s množstvom húštin. Táto šesťčlenná svorka umožňuje návštevníkom sledovať a skúmať správanie a interakcie týchto zvierat. Horúce počasie naše vlky neobľubujú a pred slnkom sa radšej schovajú do tieňa, ale rady sa ozývajú svojim nádherným spoločným vytím počas chladných rán, kedy sa noc stretáva s dňom.
