JE TO O NÁS!
ĽUDSTVO je zvedavé, hamížne, konzumné, rozpínavé a stále sa snaží získať viac a viac – či už vedomostí, zážitkov, majetkov alebo chutí. “Dosiahnuť až za hviezdy, objaviť nepoznané.” A všetkým čo robí a po čom túži, ničí planétu ZEM.
Ukrajuje prírode aj sebe územia, pretína a navždy mení biotopy zvierat, lúky, lesy, vody… vymeriava hranice a stavia okolo nich nepreniknuteľné múry.
Každou, aj tou najušľachtilejšou činnosťou človeka, sa ničia pôvodné zdroje a menia sa na odpad.
Vieme to všetci, že planéta ZEM vysiela VAROVNÉ signály, PROSÍ nás o uvedomenie sa prostredníctvom hynúcich včiel, rýb umierajúcich v oceánoch plných plastov, osamotených ľadových medveďov na roztápajúcich sa kryhách… Nereagujeme na jej prosby, a tak sa hnevá a priostruje… zosúva pôdu, tu zaplaví a tam zas zapáli obrovské územia, vyvoláva v nás alergie na potravu, v ktorej je čoraz viac jedov.
“Vtom sa odkiaľsi vynoril”
Aj jeho predkovia tu boli od nepamäti, tak je tu teraz aj ON, “abgrejdnutý”, aby vedel prežiť a vymerať si čo najväčšie teritórium, aby si vedel sám pre seba uloviť čo najviac… Ak chce, dokáže sa takmer nepozorovane priblížiť ku koristi, vie jej takmer nebadane dýchať na tvár, ak sa mu zapáči, trúfne si jej s drzím zaprskaním zblízka pozrieť do očí. Zaútočí a korisť netrápi veľmi dlho, napadne životne dôležité orgány, a ak je obeť slabá, zahynie. Nemarí čas zbytočným útokom na silných a zdravých, napáda jedince slabé a zraniteľné. Je to superPREDÁTOR! Dokáže zabiť mnoho jedincov za veľmi krátky čas, špecializuje sa na preľudnené priestory, akoby účelom lovu nebolo utíšiť hlad, ale potešiť sa z lovenia, akoby mu nenásytnosť prepožičal samotný ČLOVEK.
Aj takto by sme mohli opísať nový koronavírus z predátorského pohľadu.
Nie naším uvedomením sa, ale naším sebeckým strachom o seba a našich blízkych sme zanechali našu obvyklú činnosť… a planéta ZEM sa pomaly spamätáva a LIEČI.
Vody sa čistia, na oblohe lietajú už len vtáky, plaché zvieratá si zvedavo obzerajú vyľudnené mestečká. Zem nezamorená emisiami sa nadychuje čistého VZDUCHU.
Zostaneme akí sme?
MOHLA BY NÁS ŠELMA VÍRUSU ZMENIŤ? Ten, pre koho bola príroda posvätným chrámom s rastlinami a zvieratami, ktoré si treba vážiť a ďakovať im za možnosť pobudnúť v ich spoločnosti, ten bude taký aj naďalej. Ten, kto bol hamížny a neúctivý predtým, zostáva takým asi aj teraz.
“Vybrakované obchody bez potravín” či záplavy použitých rúšok a rukavíc povievajúcich vo vetre prázdnych ulíc, plávajúcich v oceánoch a porozhadzovaných na parkoviskách pri lesoch, sú toho dôkazom.
Nie sme schopní ani ochotní zastaviť rozvoj, cestovanie, stretávanie, bádanie, tvorenie,… No DNI, ktoré radikálne ZMENILI náš spôsob života, by mohli byť našimi UČEBNICAMI a majákmi.
“Ak budeme mať dosť pokory, poučíme sa … “
Nútený pobyt v uzavretých stereotypných bytoch a domoch bez možnosti slobodne cestovať, športovať, zabávať sa a spoločensky žiť, by nám mohol pomôcť POCHOPIŤ UVÄZNENÉ ZVIERATÁ v klietkach, nielen tie divožijúce, ale aj hospodárske natlačené vo veľkofarmách.
Spokojne asi nežijú ani niektorí naši domáci maznáčikovia. Nevybehaní a duševne a fyzicky neunavení zostávajú celé dni zavretí osamote v tom istom priestore bez podnetov… a keď sa unavení vrátime z práce, prenesmierne sa čudujeme zdevastovanému bytu.
Je predpoklad, že vírus napomôže v boji proti nelegálnemu pytliactvu a usmrcovaniu živočíchov, ktorým sa pripisujú liečebné účinky alebo sú exotickou pochúťkou. Strach ľudí z prenesenia vírusu zo zvierat pomáha znižovať dopyt po vzácnych voľnežijúcich živočíchoch, a tým majú vyššiu šancu prežiť.
Sme U NEJ na návšteve.
Akceptujme jej pravidlá a zanechajme ju krásnu aj pre tých, čo prídu po nás. Nezahlcujme zbytočne našu jedinú obývateľnú planétu odpadom. Bude mať teraz znovu dosť starostí s rozložením jednorázových rúšok, rukavíc, ochranného oblečenia …
Kedy, keď nie teraz, máme viac času na prípravu jedál doma, čím odbúrame jednorázové obaly na obedy.
Pokúsme sa nakúpiť toľko, koľko zjeme, neplytvajme jedlom …nikto nevie, ako a kedy TO skončí. Nevieme, či nepríde moment, kedy bude voda a jedlo luxusom.
Pokúsme sa pri výbere surovín a potravín prihliadať na krajinu pôvodu a ak je to možné, PODPORME SLOVENSKÉ VÝROBKY a ekologických FARMÁROV… máme kvalitné potraviny, neprešli letecky nedozreté tisícky kilometrov, ročné obdobia nám stále ponúkajú svoje cenné plody… Lokálna a sezónna strava nám vie veľa pomôcť ako zostať zdravšími.
Máme teraz viac času na vypratanie preplnených skríň a bytov, možno zistíme, že nepotrebujeme nové oblečenie.
Máme viac času na separáciu odpadu, neponáhľame sa k smetiaku s jedným vrecom po ceste do práce.
BUDE TO O NÁS.
Nechceli sme Vám dávať nezrealizovateľné rady a nápady, ako chrániť ZEM.
Cieľom bolo dať podnet na zamyslenie sa a poskytnúť iný uhoľ pohľadu.
Od roku 1970 sa každoročne 22. apríla oslavuje DEŇ ZEME. Jeho cieľom je pripomenúť si našu závislosť na cenných daroch poskytovaných Zemou.
Je potrebné si uvedomiť, že zemské zdroje sú nevyčerpateľné, a práve preto sa treba venovať otázkam životného prostredia. Musíme chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi.
Skúsme sa preto zamyslieť, čo by ju dnes, ale aj nielen dnes, potešilo.
Dve zaujímavosti na záver:
1. “Karanténu v 14. storočí vymysleli Taliani v snahe chrániť pobrežné mestá pred morovými epidémiami.”
„Úrady požadovali od obchodných lodí, ktoré prichádzali do Benátok z
infikovaných prístavov, aby pred vykládkou tovaru najskôr 40 dní kotvili a nič
nerobili.
Pôvod slova karanténa tak pochádza z talianskeho spojenia ‚quaranta giorni’,
teda štyridsať dní.”
2. Planéta nás “pozastavila” chorobami, konkrétne jedným vírusom, ktorý napáda dýchacie orgány a zároveň, keď teda zistila, že vieme aj “spomaliť” a dať jej tiež nadýchnuť sa, nám z vďaky poslala znamenie vo forme byliniek, ktoré rastú “skoro všade” a je to Zádušník brečtanový https://www.herbar.org/liecive-rastliny/rastlina/zadusnik-brectanovity/ ktorý práve napomáha pri dýchacích problémoch, ale samozrejme nám dáva aj rôzne iné bylinky a dary, dary prírody.
