Týždeň tých, ktorí si vychutnajú jedlo aj osamote - 1. až 7. február

Solo Diners Eat Out Week sa každoročne oslavuje od 1. do 7. februára.

Je to týždeň špeciálne vytvorený pre nezávislých ľudí, ktorí si chcú vychutnať  jedenie v reštauráciách aj keď sú osamote.

Solo Diners Eat Out Week oslávila Amanda Cohen, šéfkuchárka z New Yorku, vo svojej reštaurácii Dirt Candy.

Počas tohto týždňa, ktorý je blízko Valentína, prichádza s úžasnými možnosťami pre osamelých hostí.

Podstatou je, aby sa ľudia bez partnerov cítili menej “trestaní” a odsudzovaní verejnosťou za to, že si zvolili single životný štýl.

K tejto myšlienke sa pridali aj ďalšie reštaurácie, aby bol týždeň Solo Diners Eat Out Week naozaj výnimočný.

História sólo stravovačov

Začiatkom 19. storočia neexistovala žiadna stigma spojená so samostatným stolovaním.

Bolo to vnímané ako niečo, čo môžu robiť len bohatí, pretože si museli zaplatiť za súkromnú miestnosť na večeru v reštaurácii.

Spoločné stolovanie bolo vtedy štandardom a ľudia, ktorí si mohli dovoliť drahšiu cenu za súkromie, obedovali sólo.

Po americkej občianskej vojne v roku 1865 začali v krajine prichádzať luxusné reštaurácie a pomaly sa začala budovať stigma súvisiaca so sólo stolovaním.

Tieto reštaurácie odstránili spoločné jedálenské stoly a vytvorili súkromné ​​priestory na sedenie pre rodiny a páry.

Prestieranie sa zredukovalo na dva, a to sa stalo minimálnym počtom, ktorý reštaurácie očakávali, pri návšteve zákazníkov. Stravovanie, ktoré vždy vyžadovalo spoločníka, bolo normalizované.

V roku 1894 reštaurácie vyvinuli politiku, podľa ktorej ženy, ktoré jedia osamote alebo “osamotené ženy“, ako to nazývali, nemali vstup do exkluzívnej reštaurácie.

Aj keby išlo o skupinu žien, nevpustili by ich dovnútra. Iba v sprievode muža mali právo byť vpustené do reštaurácie.

V 20. storočí proti tomu začalo veľa žien verejne protestovať kvôli sexizmu a reštaurácie nakoniec zrušili svoju politiku.

Bolo to najmä preto, že veľa žien začalo pracovať a finančne sa osamostatnili.

Táto tvrdá stigma voči ženám, ktoré jedia osamote, sa však začala meniť v 80. rokoch 20. storočia, keď čoraz viac ľudí začalo stolovať sólo a reštaurácie sa tomu museli prispôsobiť.

Keď vieš ísť sám do obchodu, prečo nedokážeš ísť sám na kávu.

Dnes je už celkom bežné stravovať sa v reštauráciách osamote.

Je bežné sám si objednať a vychutnať kávu v kaviarni, sám si objednať obed, alebo večeru v reštaurácii, sám ísť do baru, alebo na dovolenku.

Ako je to však v ríši zvierat?

Konzumujú radšej spoločne, či osamote?

Pozrime sa len na našich zvieracích domestifikovaných členov domácnosti.

Ak máte viac zvierat, jedlo im pravdepodobne podávate na viacerých miestach, v samostatných miskách, aby ste sa vyhli zbytočným škriepkam.

Zaiste viacerým zvieracím stravníkom nehodíte jeden lákavý a veľmi obľúbený kus potravy.

Aj svorkové, skupinové zvieratá, ktoré spolu žijú vo voľnej prírode, síce za potravou migrujú spoločne, spolu sa stravujú blízko seba, no lákavejšie kusy potravy si uzurpujú, nechávajú pre seba a nemienia sa o ňu deliť.

V skupinách levov chodia najčastejšie na lov spolu viaceré samice, prípadne im pomáhajú mladé levy, majú tak šancu uloviť väčšiu korisť. Kto sa však nažerie prvý?
Áno, právo najesť sa prvý má dominantný samec – lev – ktorý si stráži svoje územie aj samice.

Po ňom prídu na rad samice a až nakoniec mláďatá levov.

To je aj dôvod, prečo sa nie všetky levíčatá vo voľnej prírode dožijú dospelosti. Potravy niekedy nie je dostatok.

Inak fungujú psy hyenovité.

Taktiež lovia vo svorkách, čím majú veľmi vysokú pravdepodobnosť ulovenia koristi. Jednotliví členovia vedia, ako pri love efektívne spolupracovať.

Po ulovení koristi sa lovci hltavo rýchlo najedia, zjedia koľko vládzu. Potom sa vrátia k ostatným členom svorky a vyvrhujú časť potravy aj starým, chorým jedincom, mláďatám, alebo iným členom svorky, ktorí sa nemohli lovu zúčastniť.

Sú to šelmy oddané svojej svorke.

Šelmy sa však nezameriavajú pri love na zdravé a silné jedince, riskovali by zranenie, korisť sa bráni a bojuje o svoj život.

Lovia vždy len zranené jedince, alebo jedince, ktoré nevládzu migrovať s ostatnými členmi (napr. kopytníky), čím zabezpečujú sanitárnu – ozdravnú funkciu v prírode. Zranené a choré jedince nemôžu ísť v prírode k veterinárovi a šelmy im takto odpomôžu od bolesti, vyčerpania.

Šelmy nie sú len levy – návštevníci sú neraz prekvapení, že medzi šelmy patria aj mangusty líščie a na prvý pohľad milené surikaty vlnkavé.
Zdanie klame!!! Sú to veľmi agresívne a teritoriálne zvieratá a nie je dobrý nápad strkať do ich výbehu ruky.

Tieto šelmy neváhajú votrelca bolestivo uhryznúť.

Skupiny týchto šeliem majú výbehy starostlivo oddelené.

Nevpustia do svojho územia žiadneho člena inej skupiny – boli by to zúrivé bitky s vážnymi zraneniami.

Potravu síce konzumujú spolu, no taktiež musí byť potrava podávaná na viacerých miestach.

Súčasťou jedálneho lístka je aj hmyz a návštevníci sú vždy prekvapení vrčaním surikát, ktoré si hmyz pred ostatnými členmi uzurpujú.

U solitérnych – samotárskych zvierat je to jasné.

Žijú sami vo svojom teritóriu, samec so samicou sa stretáva len v období párenia.
O mláďatá sa stará samica sama. Keď mláďatá začnú dospievať, samica ich odháňa, mláďatá si hľadajú vlastné územie na život.

Pri samotárskych zvieratách, ako sú leopardy, fosa madagaskarská, tigre, mediare je aj konzumácia potravy osamote.

Samotári nie len že nevpustia nikoho do svojho priestoru, zúrivo si ho strážia, ale aj potravu konzumujú osamote a nemienia sa o ňu s nikým deliť – výnimkou je, samozrejme, samica, ktorá sa stará o svoje mláďatá.

V Malkia Parku máme aj skupinku kopytníkov: lamy, somáriky, zebru, ovce, kozy, ťavy dvojhrbé.

Vo voľnej prírode by sa stravovali podobne, ako je tomu u nás, v parku. Hľadali by si spolu potravu, spolu by sa pásli – viac očí viac vidí, viac uší viac počuje – je to ochrana pred predátormi.

Ak by sa dostali k veľmi chutnej potrave v malom množstve, najprv by sa najedol dominantný jedinec, odohnal by ostatných. Preto ošetrovatelia v parku dávajú potravu kopytníkom na viaceré miesta a potravy majú všetci dostatok.

Naše kopytníky si môžete v parku aj nakŕmiť špeciálnym krmivkom a ak prídu somáriky, lamy a zebra k plotu, je možné si ich pohladkať. Špeciálne krmivko je pre ne lákadlo.

Pri takomto kŕmení je tiež dôležité, aby návštevníci nekŕmili na jednom mieste, aby sa rozdelili a nakŕmili všetkých.

Aj tu si môžu všimnúť, že niektoré kopytníky sa tlačia dopredu a odháňajú ostatných.

Krmivka, ale aj sena a klasickej potravy je však dostatok, takže nikto neostane hladný.

Primáty:

V Malkia Parku môžete vidieť viaceré skupiny primátov: lemure vari, lemure kata, kosmáče, gibony, mačiaky, malpy.

Sú to zvieratká teritoriálne, strážia si svoje územie, nevpustia tam žiadneho člena inej skupiny.

Gibony Lui a Klaudia dokonca nevpustia do svojho územia ani ošetrovateľov. Hrýzli by ich, šticovali a brali by im predmety, ktoré odmietajú vrátiť, no ošetrovatelia ich dosť potrebujú: kľúče, misky, mobily, vysielačky…

Ošetrovatelia pripravujú primátom potravu na rôzne miesta vo výbehu, počas komentovaných kŕmení ku sklu, alebo na palandy, kde návštevníci vzorky jedálneho lístka, ale aj zverencov dobre vidia.

Ani tu nemôže byť potrava na jednom mieste, vznikali by medzi nimi hádky.

Keď je potrava veľmi lákavá, vidno dokonca aj susedské škriepky – malpy sa zvyknú hádať so susedmi mačiakmi, provokovať ich s obľúbenou potravou, až kým ošetrovatelia neprejdú do všetkých výbehov, nerozdelia všetkým potravu a nie sú všetci spokojní a zamestnaní jedením.

Kŕmenie a potrava ako prejav starostlivosti:

V Malkia Parku sa môžeme popýšiť aj kŕmivými vtákmi.

Papagáje, aj sovy belane, sú druhy vtákov, ktoré potravu a kŕmenie využívajú už pri dvorení.

Pri belaniach začína dvorenie hlasným húkaním samčeka sprevádzané nosením potravy samičke.

Na vajíčkach sedí samica. Samec dokrmuje samičku počas celej inkubácii vajíčok, po vyliahnutí mláďat sa takisto na odchove podieľajú obaja rodičia.

U kŕmivých vtákov sú vyliahnuté mláďatá neoperené, slepé a plne odkázané na svojich rodičov, ktorí ich kŕmia zo zobáka do zobáčika.

Mláďatá reagujú na svojich rodičov.

V ich prítomnosti otvárajú zobáčiky a dožadujú sa potravy hlasnými zvukovými prejavmi.
Rodičia im vyvrhujú sčasti natrávenú potravu so slinami, ktoré obsahujú obranné látky, veľmi dôležité pre imunitný systém mláďat.

U čiernych labutí  sa po znesení vajec ( spravidla 6 – 7 vajec zelenkastej farby) na hniezde striedajú obaja rodičia.
Vyliahnuté mláďatká majú jemné páperie šedastej farby a sú schopné v krátkej dobe po vyliahnutí nasledovať svojich rodičov.
Tieto mláďatká rodičia nekŕmia, ale učia ich hľadať vhodnú potravu. Keďže ich drobné telíčka ešte nepokrýva plnohodnotné perie, rodičia ich zahrievajú a chránia pred prudkým slnkom, dažďom a chladom.

Iný zástupca vodnej hydiny – pyžmovka – sa stará o mláďatá sama (len samica).

V prípade tučniakov inkubuje (zohrieva, otáča,…) vajce samec.

Jeho životná partnerka, spolu s ostatnými samicami, si medzitým zháňa potravu – niekoľko kilometrov ďalej, niekoľko mesiacov mimo samcov.
Po vykľuvaní mláďatka na svet preberá starostlivosť o neho samica a za potravou spolu odchádzajú vysilené samce.

Nie vždy je starostlivosť o potravu na pleciach samice:

Sú aj prípady, kedy sa o vajíčka stará samec, samice ich len nakladú do hniezda a žijú si svojim slobodným životom a až po niekoľkých mesiacoch sa pridajú k mláďatám a k samcovi.

Nandu pampový je nelietavý vták Južnej Ameriky (patrí do podtriedy bežcov, kam patrí aj pštros).

Je to sociálny tvor – jedince spolu žijú v cca 30 členných skupinách.

V období párenia sa samec pári s viacerými samicami, ktoré nakladú vajíčka do hniezda, ale viac sa o ne nestarajú.

Dominantná samica sa snaží naklásť vajíčka do stredu hniezda.

Je tým zabezpečená navyššia starostlivosť a navyššia pravdepodobnosť vyhliahnutia práve jej mláďat – vajíčka sú najviac zohrievané a prípadný predátor, ktorý sa snaží uchmatnúť vajcia aj spod starostlivého samca, si radšej uchmatne vajce, ktoré je na kraji.

O vajcia v strede hniezda je teda postarané najviac.

Samec nandu pampového vajíčka inkubuje, stráži a sám si aj hľadá potravu a vychováva mláďatá, ktoré sa hneď po vykľutí z vajíčka vedia samé najesť, sú operené, vidia a sú okamžite schopné pohybu.

Po cca po 6 mesiacoch sa k mláďatám a samcovi pridá aj samica.

Len pre istotu – tučniaky, ani nandu pampových v Malkia Parku nechováme :),  ale vidieť a nakŕmiť si môžete napríklad vodné vtáctvo, ktoré si nažíva pri jazierku.

A hlavne počuť môžete aj spomenuté papagáje hneď pri vstupe do parku.

Vďaka presklenému výbehu je veľmi jednoduché sledovať aj dvorenie anduliek a agapornisov, kedy samček samičku kŕmi – ponúka jej potravu zo svojho zobáčika – ako prejav pozornosti.

Stravovacie návyky niektorých našich zverencov si môžete prísť pozrieť na komentovaných kŕmeniach:).

Informácie o aktuálnych komentovaných kŕmeniach si vopred overte tu: https://www.malkiapark.sk/komentovane-krmenie-vikendovy-program/

Tešíme sa na Vašu návštevu!

Zdroje:

https://nationaltoday.com/solo-diners-eat-out-week/

https://www.zoobratislava.sk/nase-zvierata/lexikon-zvierat/vtaky/nandu-pampovy/