Autorom myšlienky vzniku Svetového dňa tiav je Prof. Dr. Abdul Raziq Kakar. Na svojom sociálnom profile na internete uvádza hneď niekoľko dôvodov vzniku tohto dňa: “Hlavnou a dôležitou úlohou, ktorú mala ťava, bolo poskytnúť potravu v podmienkach, kde mal iný druh dobytka ťažkosti s prežitím a produkciou. Pretože ťava ešte nie je dobre pochopená a význam týchto vzácnych bylinožravcov nie je uznávaný a docenený. Medzi tvorcami politiky a všeobecnými masami laickej verejnosti je ťava považovaná za zviera zaostalé a vzdialené. Svetový deň tiav je preto veľmi dôležitý, aby sa zdôraznila skutočná hodnota a potenciál ťavy. Ťavie mlieko sa považuje za prírodnú lekáreň, no napriek tomu ho ľudia potrebujú poznať a pochopiť. Aby sme zdôraznili dôležitosť ťavy, skutočne potrebujeme deň, aby sme sa mohli spoločne usilovať o uznanie a ocenenie ťavy.”
Prvý Svetový deň tiav sa konal v roku 2009, kedy bol profesorom Kakarom zorganizovaný seminár, na ktorom prednášal o význame tiav, ich histórii, kultúrnej úlohe či potravinovej využiteľnosti. Z roka na rok sa počty zaangažovaných ľudí zväčšovali, a tým aj záujem o ťavy v celosvetovom meradle.
22. jún si vybral profesor Kakar práve preto, lebo je najdlhším a najteplejším dňom v roku. Zostať nažive v extrémnych podnebných podmienkach a ešte k tomu aj niečo produkovať (mlieko, mäso, srsť, prácu…) je pre chovateľov tiav skutočnou výzvou, ale ťava to sprehľadom zvláda, čím dokázala svoju obrovskú hodnotu aj v priebehu histórie. Vďaka prispôsobivosti, poslušnosti a udržateľnosti v náročných podmienkach sa ťava stala príťažlivou pre domestikáciu ľudí. Drvivá väčšina populácie tiav sa preto chová ako hospodárske zviera. Žiaľ, divokému druhu hrozí vyhynutie.
Ťavy dvojhrbé sú pôvodom z Ázie. Dnes sa vyskytujú predovšetkým v púštnych oblastiach severnej Afriky a juhozápadnej Ázie. Ťavy jednohrbé (dromedáre) pochádzajú z Afriky.
Naše ťavy dvojhrbé – Kamil a Nela – pochádzajú z cirkusu. Kamil ku nám prišiel skôr a je zhruba o dva roky starší ako Nela. Zvykli si na seba a dnes tvoria nerozlučný pár. Naši ošetrovatelia sa o nich príkladne starajú a venujú pozornosť nielen úprave ich výbehu, ale aj zamestnaniu šikovných ťavích hláv formou rôznych enrichmentov a práce zo zeme 🙂
A čím sú ťavy také jedinečné? Ako sa prispôsobili extrémnym podmienkam?
Hrby sú zložené z tukového tkaniva a slúžia ako zásoba energie v období nedostatku potravy. Tuk sa postupne premení na vodu a energiu, čo im umožňuje prežiť aj v extrémnych podmienkach.
Ich žalúdok je rozdelený na tri časti a efektívne im umožňuje spracovať ťažkú a suchú stravu.
Sú to veľké a mohutné zvieratá, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metrov a váhu až 700 kg. Napriek tomu sa dokážu pohybovať aj na piesku, vďaka svojim širokým a mäkkým kopytám.
Sú to spoločenské zvieratá a väčšinou sa zdržiavajú v skupinách, ktoré môžu mať až niekoľko desiatok jedincov. Stádovitosť pomohla aj pri domestikácii. V tradičnej ázijskej kultúre sa ťavy dvojhrbé používajú ako ťažné zvieratá, na dopravu a výrobu mlieka a mäsa.
Srsť ťavy sa prispôsobuje ročnému obdobiu. V lete ju krátka srsť chráni pred slnkom, na zimu zhustne a spoľahlivo drží zviera v teple.
Pred pieskom sú zraniteľné časti tela chránené skutočne bravúrne. Uši sú zarastené hustou srsťou, nozdry vie “zaklapnúť” a oči chráni tretie viečko.
