Po celej Európe existuje sieť záchranných staníc pre veľké či malé šelmy pochádzajúce z nevhodných podmienok, cirkusov, ilegálneho obchodu. Aké podmienky majú takéto zahraničné záchranné stanice? Vytvoriť im dostatočne pristranné výbehy , enrichmenty , starostlivosť nielen o ich zdravie ale aj psychiku, so zásadou nerozmnožovať ich , nakoľko ich pôvod častokrát nie je nijako zdokumentovaný a podložený, nepoznáme ich históriu.
Na Slovensku momentálne fungujú zo zákona záchranné stanice pre tunajšie divožijúce zvieratá. V niektorých prípadoch sú to zvieratá po rekonvalescencii vypúšťané do voľnej prírody , avšak niektoré následkom zdravotných hendikepov túto možnosť už nemajú. Pri veľkých mačkovitých šelmách a iných exotických zvieratách narodených v zajatí , možnosť vrátenia do voľnej prírody NEEXISTUJE. Práve preto túto funkciu na Slovensku preberajú zákonom schválené zoologické záhrady , ktoré ale v súčasnosti tiež nemajú dostatok nových priestorov pre prijímanie ďalších jedincov.
Súkromní majitelia rozmnožujú levy a tigre bez ohľadu na to , či pre ne majú dostatok nového vhodného priestoru/domova alebo nie . My momentálne tiež nemáme viac voľných výbehov , preto nedokážeme prijať ďalších jedincov.
Chrániť treba tie EŠTE existujúce vo voľnej prírode!
Ako? Je to veľmi ťažké , pretože ČLOVEK sa postaral o to, aby im zmenšil teritóriá, pretože ČLOVEK sa postaral o to, aby ich vyzabíjal pre svoje potreby alebo len tak zo zábavy , pretože ČLOVEK sa postaral o to, aby im ulovil ich potravu … ČLOVEK JE NA VINE, a preto ČLOVEK sa bude musieť spamätať , aby nevyhynuli ďalšie druhy a ich poddruhy… Z tohoto dôvodu máme MY VŠETCI morálnu zodpovednosť podielať sa na záchrane týchto zvierat, ale tá záchrana sa primárne deje vo VOĽNEJ PRÍRODE! Jedince v ľudskej opatere , v zoo či v záchranných staniciach sú ambasádormi svojho druhu. Ich úlohou je prihovárať sa za celú ich populáciu. Našou úlohou je lepšie ich poznať , vychovať budúce generácie k tolerancii / rešpektu a budovať vzťah ku všetkému živému v prírode.
V minulosti pre už vyhynuté poddruhy tigrov vo voľnej prírode sa mohlo v zajatí akurát predĺžiť ich úplné vyhynutie. V dnešnej dobe , kedy už veda, výskum a skúsenosti pokročili , by sa možno dalo zabrániť ich úplnému vyhynutiu , ale len koordinovaným spôsobom a s dopátrateľným rodokmeňom. To však v súkromných chovoch častokrát chýba, je tam príbuzenská plemenitba (inbreeding) a veľakrát sú skrížené už aj sibírske tigre s bengálskymi alebo skrížia leva s tigrom , čo je absolútne neprirodzené!
Zoologické záhrady majú svojich koordinátorov pre dané ohrozené druhy. Napríklad program EEP (EAZA EX-situ Programme), pod ktorým sa zastrešuje a koordinuje populácia ohrozených druhov v zoologických záhradách. Kladie sa tu dôraz na udržiavanie genetickej variability druhu , pária sa len nepríbuzné jedince, aby sa predchádzalo prípadným zdravotným problémom . Ak chce teda súkromná osoba rozmnožovať chránené druhy zvierat, mala by sa riadiť rovnakými pravidlami a spĺňať podmienky chovu.
My súhlasíme s týmto zákonom, vo viacerých vyspelých krajinách súkromné osoby nemôžu chovať levy, tigre, medvede , opice …
Budeme robiť všetko preto, aby sme spĺňali podmienky pre štatút ZOO a mohli sa naďalej a ešte intenzívnejšie podielať na ochrane a pomoci všetkým zvieratám.
Ďakujeme VÁM za podporu!
