Morka divá
Meleagris gallopavo
Morky
Morky divé, typické americké vtáky, môžete vidieť hneď na začiatku Malkia Parku, medzi penziónom a rysmi ostrovidmi. Chováme samca a tri samice. Samec si svoje samice neustále stráži a dvorí im. Ak by ich nemal, ozýval by sa hlasným a častým “hudrovaním”.
Zatiaľ neadoptované
Severoamerická morka divá je štíhlejšia a omnoho pestrejšie sfarbená ako jej domestikovaná príbuzná. Je najväčším hrabavým vtákom Severnej Ameriky. Hlava a krk sú holé. Kože je sfarbená do modra až fialova. Jedince oboch pohlaví majú hrdelný lalok, ktorý je však u samca oveľa výraznejší. Okrem toho má moriak zhrubnuté záhyby kože, ktoré sa pri vzrušení sfarbujú do sýtočervena. Ďalším znakom je dlhá výrastok kože nad zobákom, ktorý sa samcom pri vzrušení predlžuje a visí potom až cez špičku zobáka. U samíc a mladých jedincov vyzerá ako malý roh na čele. Operenie je prevažne tmavozelené so zlatým alebo medeným leskom. Na krku, hrudi a chrbte sú perá čierno olemované. Samcom vyrastá na hrudi zvláštna štetka z peria, ktorá u starých jedincov môže dosahovať až na zem. Nohy sú ružovo-fialovo-sivé, u samca s malou ostrohou.
Žijú v lesoch aj mokradiach či močaristých územiach. Majú obrovskú škálu nepriateľov. Mnohé spávajú napríklad na stromoch, ktoré stoja vo vode a sú ťažko prístupné, aby sa vyhli nebezpečenstvu. Je veľmi ťažká, a preto zo zeme veľmi náročne vzlieta – musí najskôr prebehnúť niekoľko metrov, aby sa dokázala od zeme “odlepiť”.
Okrem obdobia hniezdenia žijú samce a samice v oddelených kŕdľoch. V čase tokania samec pobieha a hlasno hudruje a svoje chvostové perá rozprestiera do veľkého vejára. Každý samec sa pokúša oplodniť čo najviac samíc a o svoj hárem tuho bojuje so svojimi rivalmi. Samica potom vyhrabe plytkú jamku v zemi, kde nakladie vajíčka. Kuriatka majú spočiatku sivo škvrnité sfarbenie, ale čoskoro im rastú prvé letkové perá. Pod starostlivým dozorom matky zostávajú 3 mesiace.
Anglický názov “turkey” je skrátený výraz od “turkey fowl”, čo vlastne znamená “turecká hydina”. Morky boli v Európe známe už tak dlho, že na pravé miesto ich pôvodu sa dávno zabudlo a “presunulo sa” do moslimských krajín. Zároveň tu svoju úlohu zohrala aj zámena s perličkou.
Benjamin Franklin si želal mať morku divú v štátnom znaku Spojených štátov. Nakoniec sa táto česť ušla orliakovi bielohlavému, ktorý vyzerá dôstojnejšie.
Morka divá
Meleagris gallopavo
Morky
Dátum vyliahnutia
Neznámy
RAD
čeľaď
DĹŽKA TELA
samec až 1,2 m, samica je menšia
HMOTNOSŤ
samec 4,5-15,8 kg
samica 2,7-6,3 kg
DĹŽKA ŽIVOTA
cca 5 rokov, rekord 13
INKUBAČNÁ DOBA
28 dní
ZNÁŠKA
8-15 smotanovo-bielych vajec s hnedými škvrnami
STAROSTLIVOST O MLÁDATÁ
v 2. týždni vedia lietať, osamostatňujú sa v 3. mesiaci
Výskyt
stred a juh Severnej Ameriky
Potrava
plody, korienky, semená, hľuzy, hmyz, zdochliny, ulitníky, obojživelníky
Morka divá
Morky divé, typické americké vtáky, môžete vidieť hneď na začiatku Malkia Parku, medzi penziónom a rysmi ostrovidmi. Chováme samca a tri samice. Samec si svoje samice neustále stráži a dvorí im. Ak by ich nemal, ozýval by sa hlasným a častým “hudrovaním”.
Zatiaľ neadoptované
Severoamerická morka divá je štíhlejšia a omnoho pestrejšie sfarbená ako jej domestikovaná príbuzná. Je najväčším hrabavým vtákom Severnej Ameriky. Hlava a krk sú holé. Kože je sfarbená do modra až fialova. Jedince oboch pohlaví majú hrdelný lalok, ktorý je však u samca oveľa výraznejší. Okrem toho má moriak zhrubnuté záhyby kože, ktoré sa pri vzrušení sfarbujú do sýtočervena. Ďalším znakom je dlhá výrastok kože nad zobákom, ktorý sa samcom pri vzrušení predlžuje a visí potom až cez špičku zobáka. U samíc a mladých jedincov vyzerá ako malý roh na čele. Operenie je prevažne tmavozelené so zlatým alebo medeným leskom. Na krku, hrudi a chrbte sú perá čierno olemované. Samcom vyrastá na hrudi zvláštna štetka z peria, ktorá u starých jedincov môže dosahovať až na zem. Nohy sú ružovo-fialovo-sivé, u samca s malou ostrohou.
Žijú v lesoch aj mokradiach či močaristých územiach. Majú obrovskú škálu nepriateľov. Mnohé spávajú napríklad na stromoch, ktoré stoja vo vode a sú ťažko prístupné, aby sa vyhli nebezpečenstvu. Je veľmi ťažká, a preto zo zeme veľmi náročne vzlieta – musí najskôr prebehnúť niekoľko metrov, aby sa dokázala od zeme “odlepiť”.
Okrem obdobia hniezdenia žijú samce a samice v oddelených kŕdľoch. V čase tokania samec pobieha a hlasno hudruje a svoje chvostové perá rozprestiera do veľkého vejára. Každý samec sa pokúša oplodniť čo najviac samíc a o svoj hárem tuho bojuje so svojimi rivalmi. Samica potom vyhrabe plytkú jamku v zemi, kde nakladie vajíčka. Kuriatka majú spočiatku sivo škvrnité sfarbenie, ale čoskoro im rastú prvé letkové perá. Pod starostlivým dozorom matky zostávajú 3 mesiace.
Anglický názov “turkey” je skrátený výraz od “turkey fowl”, čo vlastne znamená “turecká hydina”. Morky boli v Európe známe už tak dlho, že na pravé miesto ich pôvodu sa dávno zabudlo a “presunulo sa” do moslimských krajín. Zároveň tu svoju úlohu zohrala aj zámena s perličkou.
Benjamin Franklin si želal mať morku divú v štátnom znaku Spojených štátov. Nakoniec sa táto česť ušla orliakovi bielohlavému, ktorý vyzerá dôstojnejšie.
