Kajmanky majú dlhý chvost, ktorý je často rovnako dlhý alebo dlhší ako pancier, ktorý je pokrytý kostnatými platňami. Majú tiež veľkú hlavu, ktorá je krytá silnou, rohovinovou platňou a nemôže byť úplne zatiahnutá pod pancier. Majú výrazne dlhý krk a ostrú, zahnutú hornú čeľusť. Silná papuľa kajmanky dravej nemá žiadne zuby, ale má ako nôž ostré čeľuste hákovitého tvaru, pomocou ktorých zviera bez problémov zachytí rybu, vodného vtáka, obojživelníka aj plaza. Predné končatiny majú silné a mohutné pazúry, ktoré trhajú korisť na kusy, pokiaľ nemôže byť prehltnutá naraz. Pancier je len slabo vyvinutý a nepresahuje cez hlavu, končatiny a chvost.
Väčšinu času trávia pod vodou, ležiac na dne plytkých sladkovodných jazier, rybníkov a pomaly tečúcich riek. V chladnom podnebí zimujú pod vodou, ale aj pod zamrznutou hladinou vody zostávajú často značne aktívne. Na zemi sú veľmi agresívne a v nebezpečenstve sa často na útočníka vrhajú.
Kajmanky sa pária vo vode, pričom na samičku vylezie menší samček. Samica vyhrabáva jamku na brehu, kam schová vajíčka. Sfarbenie mláďat je oveľa svetlejšie. Hneď po vyliahnutí sa snažia dostať do vody, kde sú počas prvého roku života výborne ukryté. Rýchlo rastú a vo veku jedného roka ich pancier už meria 15 cm.
Kajmanka útočí a chniape po všetkom, čo leží v dosahu jej čeľustí. Nezastaví sa dokonca ani pred mláďaťom aligátora.
Kedysi boli kajmanky používané na vyhľadávanie tiel obetí nehôd, vrážd alebo samovrážd v jazerách. Do vody ich vypúšťali priviazané na lanko, a keď kajmanka zatiahla, bol to signál, že práve našla hľadané telo.
