Hus labutia
Anser cygnoides domesticus
Husi labutie
Husi labutie môže návštevník vidieť a nakŕmiť si na našom jazere, na ktorom majú tieto vtáky možnosť voľného pohybu. Tieto husi sa radi držia vo svojej malej druhovej skupinke.
Zatiaľ neadoptované
Farba peria je hnedá až biela. Pri hnedom sfarbení je typické, že vrchná časť tela od zobáku až po koniec chvosta je gaštanovo-hnedá s bielym olemovaním veľkých pier, pričom spodná časť tela je nápadne bledšia až sivastá s jasnou hranicou. Počas letu vyzerajú krídla tmavé, bez nápadného vzoru. Dlhý, ťažký zobák je úplne čierny. Nohy sú oranžové ako u väčšiny jeho príbuzných.
Mláďatá sú matnejšie ako dospelé vtáky a chýba im biela základňa a tmavé pruhy na spodnej strane tela.
Obýva stepi až tajgu a horské údolia v blízkosti sladkých vôd. Mimo obdobia rozmnožovania tvorí malé kŕdle alebo žije v dvojiciach. V zime sa pasie na rovinách a strniskách, niekedy ďaleko od vody. Vtáky sa vracajú zo zimovísk okolo apríla a čoskoro potom začína obdobie rozmnožovania. Hniezdi v blízkosti močiarov a iných mokradí. Vajcia znáša do plytkého hniezda z rastlín umiestneného priamo na zemi, často na malom kopčeku, aby zostalo suché. Mláďatá sa rodia operené, vidia a sú schopné pohybu.
V Ázii je už tisícky rokov chovaná ako domestikovaná čínska hus. Do Európy bola dovezená ako lovný vták.
Ako plemeno je veľmi plodná, pričom väčšina husí nemá zachovaní pud sedenia a vodenia mláďat.
Hus labutia
Anser cygnoides domesticus
Husi labutie
Dátum vyliahnutia
Neznámy
RAD
čeľaď
krajina povodu
DĹŽKA TELA
81-94 cm
HMOTNOSŤ
2,8-3,5 kg
DĹŽKA ŽIVOTA
v zajatí až 20 rokov
ROZPÄTIE KRÍDEL
1,6-1,8 m
INKUBAČNÁ DOBA
28 dní
ZNÁŠKA
5-6 vajec, v zajatí aj 50 ročne
Výskyt
Mongolsko, sever Číny, Laos, dosadená aj do Európy
Potrava
trávy, byliny, listy, semená, vodné rastliny
Hus labutia
Husi labutie môže návštevník vidieť a nakŕmiť si na našom jazere, na ktorom majú tieto vtáky možnosť voľného pohybu. Tieto husi sa radi držia vo svojej malej druhovej skupinke.
Zatiaľ neadoptované
Farba peria je hnedá až biela. Pri hnedom sfarbení je typické, že vrchná časť tela od zobáku až po koniec chvosta je gaštanovo-hnedá s bielym olemovaním veľkých pier, pričom spodná časť tela je nápadne bledšia až sivastá s jasnou hranicou. Počas letu vyzerajú krídla tmavé, bez nápadného vzoru. Dlhý, ťažký zobák je úplne čierny. Nohy sú oranžové ako u väčšiny jeho príbuzných.
Mláďatá sú matnejšie ako dospelé vtáky a chýba im biela základňa a tmavé pruhy na spodnej strane tela.
Obýva stepi až tajgu a horské údolia v blízkosti sladkých vôd. Mimo obdobia rozmnožovania tvorí malé kŕdle alebo žije v dvojiciach. V zime sa pasie na rovinách a strniskách, niekedy ďaleko od vody. Vtáky sa vracajú zo zimovísk okolo apríla a čoskoro potom začína obdobie rozmnožovania. Hniezdi v blízkosti močiarov a iných mokradí. Vajcia znáša do plytkého hniezda z rastlín umiestneného priamo na zemi, často na malom kopčeku, aby zostalo suché. Mláďatá sa rodia operené, vidia a sú schopné pohybu.
V Ázii je už tisícky rokov chovaná ako domestikovaná čínska hus. Do Európy bola dovezená ako lovný vták.
Ako plemeno je veľmi plodná, pričom väčšina husí nemá zachovaní pud sedenia a vodenia mláďat.
