Pes hyenovitý
Lycaon pictus
Psy hyenovité
Psy hyenovité ku nám prišli v roku 2023 v rámci spolupráce s českou zoo Safari Park Dvůr Králové, kde sa im podarilo úspešne odchovať tohto druhého najohrozenejšieho mäsožravca Afriky (prvým je vlk etiópsky). Tieto psy hyenovité sú súčasťou EEP, čiže Európskeho záchranného programu pre ohrozené druhy.
Sme momentálne jediní na Slovensku, kde môžete tento druh vidieť. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo vybudovať pre tento druh vhodné podmienky.
Zatiaľ neadoptované.
Veľkosťou sa podobá stredne veľkému psovi, má však omnoho mohutnejšiu lebku so silnými čelusťami a ostrými zubami. Má nápadnú srsť posiatu čiernymi, žltými a bielymi škvrnami, pričom každé zviera je sfarbené jedinečne a v skupine nenájdeme dve rovnaké. Mláďatá majú srsť čiernej farby s nepravidelne roztrúsenými bielymi škvrnami. Charakteristicky sa vyfarbia až medzi šiestym a siedmym týždňom života.
Žije vo svorkách majúcich 6-20 jedincov. Vo vnútri svorky neexistuje nijaká prísne daná hierarchia, majú však rozdelené úlohy – niektorí sa starajú o mláďatá, druhí lovia.
Prevažnú väčšinu dňa trávia vo svojich norách alebo odpočívajú v tieni. Skoro ráno alebo večer sa združujú a vyrážajú na lov. Väčšinu roka psy hyenovité tiahnu krajinou. Na jednom mieste zotrvávajú len zhruba tri mesiace, keď majú samice mladé. Vtedy celá svorka chráni svoje územie a stará sa o odchov mláďat. Keď suka hára, označkuje nápadné miesta svojim močom. Samec značkuje na rovnakých miestach. Pri následnom párení ostatné samce neprejavujú ani náznak žiarlivosti. Samica rodí rada sama. Za deň až dva príde s mláďatami späť do svorky. Dospelé jedince mláďatá prijímajú a olizujú.
Po vlkovi etiópskom je to druhý najohrozenejší africký mäsožravec. V dôsledku stále silnejšieho prenasledovania zo strany človeka je stále čoraz vzácnejší. Činnosťou človeka prichádzajú aj o prirodzený habitus, zmenšuje sa ich životný priestor a ubúda koristi. Nepomáhajú im ani vírusy besnoty či psinky prenášané túlavými domácimi psami, ktoré často zdecimujú veľkú časť svorky.
Mladší členovia svorky chránia staré a choré zvieratá a delia sa s nimi o potravu. Po návrate z lovu dospelé zdravé zvieratá vyvrhujú potravu nielen mláďatám, ale aj starým a chorým.
Pri love vydrží bežať rýchlosťou až 60 km/h niekoľko kilometrov.
Polovica mláďat uhynie ešte skôr ako sa dožije veku 3 mesiace.
Ku zaisteniu potrebnej dávky tekutiny im stačí krv a ďalšie telové tekutiny z ulovených zvierat.
Sú to najobávanejší lovci Afriky. Sotva sa v stepi objavia, stáda veľkých kopytníkov panikária a utekajú preč. Psy hyenovité vyhľadávajú korisť hlavne zrakom a útočia priamo – bez ohľadu na smer vetra alebo vlastné krytie. Lov netrvá dlhšie ako 5 minút a svoju korisť okamžite po zvalení na zem usmrcujú.
Pes hyenovitý
Lycaon pictus
Psy hyenovité
Dátum narodenia
Arlet: 14. 12. 2016
Barr: 14. 12. 2016
Fores: 29. 12. 2018
Laylai: 29. 12. 2018
Marali: 29. 12. 2018
Pende: 29. 12. 2018
RAD
čeľaď
DĹŽKA TELA
80-110 cm
VÝŠKA
v kohútiku 61-78 cm
HMOTNOSŤ
17-32 kg
DĹŽKA ŽIVOTA
v prírode 4 roky
DĹŽKA GRAVIDITY
72 dní
POČET MLÁĎAT
6-8
Výskyt
stredná a južná časť Afriky
Potrava
Thomsonove a Grantove gazely, mladé zebry, diviaky bradavičnaté, antilopy losie, mláďatá byvolcov a domácich zvierat
Psy hyenovité
Psy hyenovité ku nám prišli v roku 2023 v rámci spolupráce s českou zoo Safari Park Dvůr Králové, kde sa im podarilo úspešne odchovať tohto druhého najohrozenejšieho mäsožravca Afriky (prvým je vlk etiópsky). Tieto psy hyenovité sú súčasťou EEP, čiže Európskeho záchranného programu pre ohrozené druhy.
Sme momentálne jediní na Slovensku, kde môžete tento druh vidieť. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo vybudovať pre tento druh vhodné podmienky.
Zatiaľ neadoptované.
Veľkosťou sa podobá stredne veľkému psovi, má však omnoho mohutnejšiu lebku so silnými čelusťami a ostrými zubami. Má nápadnú srsť posiatu čiernymi, žltými a bielymi škvrnami, pričom každé zviera je sfarbené jedinečne a v skupine nenájdeme dve rovnaké. Mláďatá majú srsť čiernej farby s nepravidelne roztrúsenými bielymi škvrnami. Charakteristicky sa vyfarbia až medzi šiestym a siedmym týždňom života.
Žije vo svorkách majúcich 6-20 jedincov. Vo vnútri svorky neexistuje nijaká prísne daná hierarchia, majú však rozdelené úlohy – niektorí sa starajú o mláďatá, druhí lovia.
Prevažnú väčšinu dňa trávia vo svojich norách alebo odpočívajú v tieni. Skoro ráno alebo večer sa združujú a vyrážajú na lov. Väčšinu roka psy hyenovité tiahnu krajinou. Na jednom mieste zotrvávajú len zhruba tri mesiace, keď majú samice mladé. Vtedy celá svorka chráni svoje územie a stará sa o odchov mláďat. Keď suka hára, označkuje nápadné miesta svojim močom. Samec značkuje na rovnakých miestach. Pri následnom párení ostatné samce neprejavujú ani náznak žiarlivosti. Samica rodí rada sama. Za deň až dva príde s mláďatami späť do svorky. Dospelé jedince mláďatá prijímajú a olizujú.
Po vlkovi etiópskom je to druhý najohrozenejší africký mäsožravec. V dôsledku stále silnejšieho prenasledovania zo strany človeka je stále čoraz vzácnejší. Činnosťou človeka prichádzajú aj o prirodzený habitus, zmenšuje sa ich životný priestor a ubúda koristi. Nepomáhajú im ani vírusy besnoty či psinky prenášané túlavými domácimi psami, ktoré často zdecimujú veľkú časť svorky.
Mladší členovia svorky chránia staré a choré zvieratá a delia sa s nimi o potravu. Po návrate z lovu dospelé zdravé zvieratá vyvrhujú potravu nielen mláďatám, ale aj starým a chorým.
Pri love vydrží bežať rýchlosťou až 60 km/h niekoľko kilometrov.
Polovica mláďat uhynie ešte skôr ako sa dožije veku 3 mesiace.
Ku zaisteniu potrebnej dávky tekutiny im stačí krv a ďalšie telové tekutiny z ulovených zvierat.
Sú to najobávanejší lovci Afriky. Sotva sa v stepi objavia, stáda veľkých kopytníkov panikária a utekajú preč. Psy hyenovité vyhľadávajú korisť hlavne zrakom a útočia priamo – bez ohľadu na smer vetra alebo vlastné krytie. Lov netrvá dlhšie ako 5 minút a svoju korisť okamžite po zvalení na zem usmrcujú.
