Korytnačka zelenkastá
Testudo hermanni
Kleopatra
Korytnačky sa častokrát stávajú dlhožijúcimi nežiaducimi domácimi miláčikmi, keď človek dobre nezváži chovné podmienky, ktoré toto zviera potrebuje. Rôzne druhy korytnačiek dosahujú rozdielne veľkosti a majú rôzne nároky na výživu. Kúpu zvieratka si treba vždy dopredu dobre premyslieť a v prípade daru si byť istý tým, že zviera je v danej domácnosti skutočne chcené a vo svojej aktuálnej situácii mu budú noví majitelia schopní zabezpečiť všetko potrebné.
Zatiaľ neadoptované.
Je to malá až stredne veľká korytnačka. Chrbtový, mierne vyklenutý, pancier je žlto-hnedý až hnedý s čiernym vzorom. Farba môže vekom vyblednúť. U oboch pohlaví je prítomný charakteristický rohový “necht” na konci chvostu. Pohlavný dimorfizmus je nepatrný. Samice bývajú väčšie. Navyše samce majú brušný pancier jemne prehĺbený.
Žijú na lúkach a v lesoch, kde môžu ľahko nájsť úkryt, keď je slnko príliš horúce. V zime hibernujú pod hromadami odumretého lístia. Sú pomerne samotárske. Rozmnožujú sa sezónne, krátko po vyjdení z miesta zimného odpočinku. Samec samicu prenasleduje. Samce sa snažia páriť aj s viacerými samicami. Samice sa väčšinou javia voči samcom pasívne, pričom niekedy aj “poodídu” počas kopulácie, čím samca zhodia. Po úspešnom oplodnení za určitý čas samica vyhrabe v zemi hniezdo, kam uloží znášku. Vyliahnuté mláďatá sa objavujú od konca augusta do októbra, zvyčajne po dažďoch na konci leta. Ak však neprídu dažde alebo sa hniezdenie uskutoční neskoro v roku, mláďatá môžu zostať pod zemou až do ďalšej jari. Prvých pár rokov svojho života sa zvyčajne zdržiavajú v blízkosti hniezda.
Hniezdenie môže trvať niekoľko minút až niekoľko hodín. Samiciam, ktoré začínajú hniezdiť ráno, hrozí prehriatie a smrť.
Najväčšie korytnačky zelenkasté boli nájdené v Bulharsku a najmenšie v Grécku a Katalánsku.
V hustej populácii sa mnohé zvieratá môžu spolu vyhrievať a často šplhať po sebe až v 3 vrstvách.
Korytnačka zelenkastá
Testudo hermanni
Kleopatra
RAD
čeľaď
DĹŽKA TELA
samica až 30 cm
samec menej
HMOTNOSŤ
samica až 2,5 kg
samec 1,5
DĹŽKA ŽIVOTA
40-60, v zajatí aj 100 rokov
DĹŽKA INKUBÁCIE
110-124 dní
POČET VAJEC
1-9
Výskyt
južná Európa
Potrava
byliny, listy rastlín, ale aj drobný hmyz, slimáky či hríby
Kleopatra
Korytnačky sa častokrát stávajú dlhožijúcimi nežiaducimi domácimi miláčikmi, keď človek dobre nezváži chovné podmienky, ktoré toto zviera potrebuje. Rôzne druhy korytnačiek dosahujú rozdielne veľkosti a majú rôzne nároky na výživu. Kúpu zvieratka si treba vždy dopredu dobre premyslieť a v prípade daru si byť istý tým, že zviera je v danej domácnosti skutočne chcené a vo svojej aktuálnej situácii mu budú noví majitelia schopní zabezpečiť všetko potrebné.
Zatiaľ neadoptované.
Je to malá až stredne veľká korytnačka. Chrbtový, mierne vyklenutý, pancier je žlto-hnedý až hnedý s čiernym vzorom. Farba môže vekom vyblednúť. U oboch pohlaví je prítomný charakteristický rohový “necht” na konci chvostu. Pohlavný dimorfizmus je nepatrný. Samice bývajú väčšie. Navyše samce majú brušný pancier jemne prehĺbený.
Žijú na lúkach a v lesoch, kde môžu ľahko nájsť úkryt, keď je slnko príliš horúce. V zime hibernujú pod hromadami odumretého lístia. Sú pomerne samotárske. Rozmnožujú sa sezónne, krátko po vyjdení z miesta zimného odpočinku. Samec samicu prenasleduje. Samce sa snažia páriť aj s viacerými samicami. Samice sa väčšinou javia voči samcom pasívne, pričom niekedy aj “poodídu” počas kopulácie, čím samca zhodia. Po úspešnom oplodnení za určitý čas samica vyhrabe v zemi hniezdo, kam uloží znášku. Vyliahnuté mláďatá sa objavujú od konca augusta do októbra, zvyčajne po dažďoch na konci leta. Ak však neprídu dažde alebo sa hniezdenie uskutoční neskoro v roku, mláďatá môžu zostať pod zemou až do ďalšej jari. Prvých pár rokov svojho života sa zvyčajne zdržiavajú v blízkosti hniezda.
Hniezdenie môže trvať niekoľko minút až niekoľko hodín. Samiciam, ktoré začínajú hniezdiť ráno, hrozí prehriatie a smrť.
Najväčšie korytnačky zelenkasté boli nájdené v Bulharsku a najmenšie v Grécku a Katalánsku.
V hustej populácii sa mnohé zvieratá môžu spolu vyhrievať a často šplhať po sebe až v 3 vrstvách.
