Je to najmenší zástupca veľkých mačkovitých šeliem. Telo je územčisté s krátkymi, no za to veľkými a silnými labami.
Hlava je pomerne malá so širokým, tupým ňufákom.
Kožušina leoparda obláčikového je žltosivá, s veľkými, tmavohnedými čierno lemovanými škvrnami na chrbte a bokoch tela. Tvárová časť má kresbu z čiernych škvŕn a pruhov. Aj na krku má čierne pruhy.
V prírode sú to prevažne nočné tvory. Vyhýbajú sa tak väčším predátorom ako leopard a tiger. Výborne sa šplhajú a dokážu doslova žiť na stromoch (v pralesoch sa tak vyhýbajú pijaviciam).
Sú veľmi teritoriálne a samotárske. Sú neznášanlivé voči svojmu druhu dokonca aj v období párenia. “Pytačky” sú veľmi agresívne. Mláďatá sa rodia slepé, oči otvárajú po dvanástich dňoch. V piatich týždňoch veku začínajú intenzívne spoznávať brloh. V desiatich týždňoch začínajú prijímať tuhú stravu, pričom matka ich kojí až 5 mesiacov. Čierne lemovanie škvŕn sa vytvára vo veku šiestich mesiacov. Po osamostatnení (zhruba v desiatich mesiacoch veku) matka mláďatá vyháňa.
Vo voľnej prírode je leopard obláčikový veľmi vzácny. Najväčšiu hrozbu pre tento druh predstavuje odlesňovanie pôvodných lokalít a človek- ilegálny lov pre krásnu kožušinu a iné časti tela (najmä kosti a zuby) používané v tradičnej ázijskej medicíne. Mal štyri poddruhy, teraz sú už len tri. Taiwanský vymrel.
Má najdlhšie očné zuby v pomere k lebke zo všetkých mačkovitých šeliem. Dosahujú až 5 cm.
Na rozdiel od ostatných veľkých mačiek leopard obláčkový nedokáže revať, lebo má úplne skostnatenú jazylku. Môže však vrčať a priasť.
Tlamu dokáže otvoriť do veľkosti až 100 stupňov.
Chvost leoparda obláčikového je rovnako dlhý ako jeho telo. Dokáže preskočiť veľké vzdialenosti, jeho krásny dlhý chvost mu pri tom slúži na rovnováhu. Dokonca vie zliezť zo stromu hlavou dolu, čo je u mačkovitých šeliem rarita (bežné je to napríklad u medvedíka čistotného).
