Amazónik čiernotemenný má kontrastne ohraničené farby. Temeno hlavy je čierne, ohraničené zelenou, s postupným prechodom do oranžovej farby na krku, ktorá sa smerom k prednej časti mení na žltú, na líčkach svetlejšiu s bielymi pierkami. Zobák je tmavo sivočierny.
Dúhovka oka je čierna s červeným kruhom.
Farba peria na chrbte a na chvoste je zelené, na okrajoch je perie žlté. Perie krídel je zelené a modré, so zelenými okrajmi.
Pri dospievaní sa amazónikom bruško zafarbuje na bielo. Mláďatá majú bruško svetlooranžové. Amazónik čiernotemenný má perie na nohách oranžové a rovnakú farbu majú aj spodné pierka chvosta. Zafarbenie amazónikov vo voľnej prírode má isté odlišnosti v súvislosti s ich výskytom.
Pohlavie jedincov je možné zistiť len DNA testom, (niektorí chovatelia vedia rozlíšiť samcov na základe väčšej, zavalitejšej hlavy).
Hodia aj na chov v byte, kde vo veľkej klietke, či voliére uvítajú laná, preliezky, hračky, či konáre.
Amazóniky milujú kúpeľ, po ktorom sa sušia otieraním jeden o druhého, alebo o látku vo voliére.
Vo voľnej prírode sa zdržiavajú v korunách stromov, sú to veľmi aktívne, zvedavé, hlučné a odvážne stvorenia.
Žijú najmä v pároch, prípadne v malých kŕdľoch.
Hniezdiť zväčša začínajú až po treťom roku života.
Vajcia inkubuje samička až do vyliahnutia mláďat, samček prináša samičke potravu a poskytuje jej ochranu počas tohto obdobia.
Po vyliahnutí mláďat sa v starostlivosti o ne striedajú obaja rodičia.
Amazóniky komunikujú hlavne pomocou vokalizácie – hlasovým prejavom. Ich volanie pozostáva z pestrej palety zvukov. Vo voľnej prírode sú veľmi hlučné, opakovane sa ozývajú – komunikujú – pri odpočinku, aj počas letu. Amazóniky dokážu napodobňovať zvuky prostredia, ale nedokážu opakovať ľudskú reč. Okrem svojho bystrého sluchu vnímajú svoje prostredie aj prostredníctvom hmatu, chuti a zraku.Ako všetky druhy vtákov, aj amazóniky majú v oku štyri typy čapíkov, ktoré im umožňujú rozlíšiť farby, ktoré ľudia nevnímajú. Dokážu detegovať aj spektrum farieb podobné spektru, ktoré je viditeľné pre človeka, ale s o niečo obmedzenejším rozsahom vlnových dĺžok. Ich špeciálne videnie im umožňuje lepšie rozlíšiť farby spresnením špecifických vlnových dĺžok a ich oko taktiež disponuje citlivosťou na ultrafialové žiarenie, čo im umožňuje vidieť v UV spektre.
