Medzinárodný deň lesov - 21. marec

21. marca oslavujeme Medzinárodný deň lesov.

Bol vyhlásený OSN v roku 2012 a jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií.

Každý rok sa nesie v duchu svojej vlastnej témy.

Téma roku 2024 je: „LESY A INOVÁCIE – NOVÉ RIEŠENIA PRE LEPŠÍ SVET„

Nesie v sebe posolstvá, ktoré dávajú do pozornosti vedu a výskum v lesníctve, posúvajúce hranice v oblasti ochrany lesov, zlepšovania klimatických podmienok a lepšieho zhodnotenia drevnej suroviny.

Zavádzanie inovatívnych prístupov v obnove lesov prispieva k zmierňovaniu klímy a  zvýšeniu potravinovej bezpečnosti. Nové technológie sa stále intenzívnejšie využívajú pri nahrádzaní materiálov v podobe plastov, udržateľnými produktami z dreva.

Prostredníctvom zvýšených investícií do nových technológií na ochranu lesov a biodiverzity vznikajú nové riešenia na monitoring lesov, zastavenie odlesňovania a úbytok lesov.

Touto problematiku sa zaoberajú aj lesní pedagógovia aj počas tzv Lesníckych dní.

Lesnícke dni sú národným projektom lesníckych inštitúcií od roku 2007.

Na začiatku projektu bol cieľ spojiť štátne a neštátne lesnícke inštitúcie pri aktívnej komunikácii s celou spoločnosťou.

Oslovujú širokú odbornú i laickú verejnosť a s dôrazom na deti a mládež informujú o význame a funkciách lesa pre spoločnosť.

Prostredníctvom vzdelávacích aktivít zaujímavou formou približujú prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva.
Majú za cieľ motivovať k osobnej zodpovednosti za ochranu hodnôt lesa, podporovať budovanie pozitívneho vzťahu človek – les, a predovšetkým odovzdávať tradície lesníctva ďalším generáciám.

Tento rok (2024) si Slovensko pri tejto príležitosti takisto pripomenie 250 rokov od narodenia významnej lesníckej osobnosti – Jozefa Dekret Matejovie, ktorý je označovaný aj ako otec slovenského lesníctva. Narodil sa 12. júla 1774 v obci Dobroč pri Čiernom Balogu.
Je autorom známeho výroku “Zachovať lesy potomstvu”.

Svetové a slovenské NAJ o stromoch:

– NAJstarší strom – za najstarší strom sveta so známym dátumom výsadby (249 pred n. l.) sa označuje figovník Jaya Sri Maha Bodhi. Nachádza sa v Sri Lanke. Budhisti veria, že práve pod ním Budha dosiahol osvietenie.

Slovenský najstarší strom môžeme nájsť v dedinke Dubinné. Tento dub oslávil v roku 2020 prekrásny vek 860 rokov.

– NAJtvrdšie drevo – za najtvrdšiu drevinu sa považuje tzv. lámač sekier – Quebracho. Vyskytuje sa v Južnej Amerike.

– NAJvyšší strom – rastie v národnom parku Redwood a dosahuje výšku cez 115 metrov. Sekvoja vždyzelená Hyperion však nie je súčasne aj najväčším stromom sveta. Rekord, čo sa objemu dreva týka, drží strom Generála Shermana. Tento sekvojovec mamutí so svojou výškou “iba” 83 metrov má objem kmeňa až 1487m³.

– NAJbežnejší strom – najrozšírenejším stromom na Slovensku je smrek obyčajný, ktorý je veľmi významný aj z hospodárskeho hľadiska.

– NAJväčší les – tropický dažďový les v Južnej Amerike – Amazonský prales s plochou až 5 500 000 k㎡ rozprestierajúci sa na území až deviatich štátov.

Zdalo by sa, že téma lesov je Malkia Parku vzdialená, keďže do nášho areálu ani len okrajovo lesy nezasahujú.

V Malkia Parku však svoj domov našli zvieratá, ktoré by vo voľnej prírode práve les ako svoje prirodzené prostredie potrebovali.

Aj keď zverencov: medvedice Trudy a Hildegard, vlky eurázijské, líšky Elišky, alebo rysa ostrovida Brutusa z Malkia Parku už nemôžeme vypustiť do voľnej prírody – neprežili by tam a dokážu žiť už len v ľudskej opatere – v prostredí, ktoré les simuluje, voľne-žijúce medvede hnedé, rysy ostrovidy, vlky eurázijské by bez lesa prežiť nedokázali.

Čo sa exotických zvierat týka, napríklad voľne-žijúce leopardy, papagáje, jaguáre, či tigre,… sú priamo ohrozené odlesňovaním, fragmentáciou prostredia, alebo stratou potravy, ktorá je tiež viazaná na biodiverzitu lesa.

Zástupcov exotických zvierat, ktoré chováme v Malkia Parku, už taktiež nie je možné vypustiť do voľnej prírody – prežiť dokážu už len v ľudskej opatere, avšak výbehy našich zverencov, napríklad leňochov, leoparda obláčikového, leguánov zelených,…. špecifické prostredie voľnej prírody simulujú – neustále sa snažíme vytvárať čo najprirodzenejšie podmienky pre našich zverencov.

Strážme a chráňme si lesy.

Sú pľúcami planéty, oázou pokoja, miestom oddychu, domovom tisícok rastlín aj zvierat.

Sú námetom malieb, ľudových piesní, odborných projektov a publikácií, ale aj nádherných básní.

Sú našim kultúrnym dedičstvom, sú našim darom pre budúce generácie.

Nie nadarmo sa vraví:

Stráviť jeden deň v lese, je ako ísť na kávu s Bohom!