Sokolík muti (sokolík obojkový, sokolík bielokrký), Microhierax caerulescens, je drobný dravý vták s nápadným strakatým operením, ktoré je prevažne čierne a oranžové. Tento druh sa vyznačuje čierno sfarbeným okolím očí – (čierna očná linka) a výraznou bielou farbou okolo čiernej linky a výrazným bielym golierom.
Zobák je pomerne ťažký s dvojitým zubom, čo svedčí o jeho zaradení medzi dravé vtáky.
Sokolík má krátke krídla a stredne dlhý chvost a silné nohy, ktoré sú napoly operené a prispôsobené na zachytenie koristi.
Je známy svojím pohupovaním hlavy a pohybmi chvosta pri sedení na konári a sledovaní koristi.
Obe pohlavia zdieľajú podobný vzhľad (samica je o 20% menšia).
Jedná sa prevažne o stály druh, aj keď jedna časť himálajské populácie sa sťahuje na zimu do nižších polôh. Obýva otvorené, hlavne opadavé lesy, pasienky a stálozelené lesy, najčastejšie v polohách medzi 200–800 m n. m., zaznamenaný však bol aj vo výške 2000 m n. m.
K hniezdeniu dochádza medzi februárom a májom.
Zahniezďuje väčšinou v opustených dutinových hniezdach po ďatloch, vo výške 6 a viac metrov nad zemou. Hniezda si tvorí v suchých, výnimočne v živých stromoch.
Hniezdo si nestavia, samica kladie 4–5 vajec priamo na dno dutiny.
Sokolíky muti majú pravdepodobne kooperatívnu skupinovú starostlivosť, keď viac jedincov (samcov aj samíc) poskytuje vtáčatám v hniezde potrebnú starostlivosť.
Rýchle kmity krídel sa striedajú s krídlami takmer nehybnými. Sediac na konári bez pohybu pripomína “malého škriatka“.
Sokolík muti je jeden z najmenších dravých vtákov, sokol “vreckovej veľkosti”.
Po zhliadnutí koristi ju nasleduje rýchlym letom, a po jej ulovení sa vráti na konár, odkiaľ pokračuje v sústredenom pozorovaní okolia. Niekedy korisť “zbiera“ za letu priamo z vegetácie, veľmi vzácne aj priamo zo zeme.
