Buďme k zvieratám ľudskejší!
Zistite viac prečo a ako pomáhame zvieratám
Staráme sa o 282 jedincov
ZOO je otvorená takmer počas celého roka
Nahliadnite ako to u nás vyzerá a čo sa u nás deje
Zistite viac o našich zverencoch
Cez víkendy a sviatky
Nenecháme Vás hladných
Myslíme na všetkých, aj na tých najmenších
Naša ZOO žije stále niečím novým
Tieto lamy sa do Malkia Parku dostali od súkromnej osoby.
U nás majú rozsiahle výbehy so stromami, trávou, tieňom….
Pre kopytníky je ideálne žiť na veľkom zatrávnenom priestore s dostatkom pohybu, stálou možnosťou sa pásť a byť v kontakte s kamarátmi – sú to stádové zvieratá, preto potrebujú žiť v skupine, v stáde.
Radi spásajú aj Safari výbeh, pričom ich predchádzajúca prítomnosť poskytuje následne vypusteným šelmám nové pachy. Zároveň ich vlnu využívame taktiež pri tvorbe rôznych hračiek (tzv. enrichmentov) pre naše šelmy, ktoré tak preukazujú prirodzené znaky správania, nakoľko sa vo zvyškoch týchto hračiek snažia vyváľať, aby tak zakryli svoj pach pred korisťou.
Zatiaľ neadoptované
V Južnej Amerike možno nájsť štyri formy lám. Lama krotká a lama alpaka sú domácimi zvieratami, zatiaľ čo lama vikuňa a lama huanako žijú ešte stále pomerne divoko. Lama krotká je z nich najväčšia. Pre lamu krotkú sú typické veľké oči s dlhými riasami a taktiež dlhé a špicaté uši. Jej telo pokrýva dlhá a hustá vlna, len na hlave, krku a nohách je kratšia.
Zdomácnený druh využívajú obyvatelia juhoamerických hôr na nosenie nákladov, produkciu mäsa a hrubej vlny. Lamy bez ťažkostí znášajú nízky tlak a menšie množstvo kyslíka v riedkom vysokohorskom vzduchu. Andskí indiáni dokážu z lamy zužitkovať všetko – z tukových zásob sa kedysi vyrábali sviečky, lamí trus sa suší a využíva ako palivo.
Lamy sú striktne teritoriálne zvieratá. Majú svoje denné (pastevné) a nočné (odpočinkové) teritóriá.
Žije v rodinných skupinách – háremoch.
Samce sa používajú aj na stráženie stád oviec (v stáde musí byť len jedna lama, ostatné ovce).
V prípade nebezpečenstva sa lama zachraňuje útekom, pri priamej hrozbe hryzie, kope – do boku a prípadného rivala alebo nepriateľa sa snaží odohnať aj pľutím.
Nemajú dané obdobie rozmnožovania, u samice dochádza k ovulácii až po napárení samcom.
Je jediným zvieraťom žijúcim na západnej pologuli, ktoré človek vychoval na nosenie nákladov.
Lamy si často nechajú naložiť na chrbát ťažký náklad len vtedy, ak ich je viacej pohromade. Sú schopné preniesť za deň náklad ťažký až 50 kg na vzdialenosť 26 km aj v nadmorskej výške 5 000 metrov.
Tieto lamy sa do Malkia Parku dostali od súkromnej osoby.
U nás majú rozsiahle výbehy so stromami, trávou, tieňom….
Pre kopytníky je ideálne žiť na veľkom zatrávnenom priestore s dostatkom pohybu, stálou možnosťou sa pásť a byť v kontakte s kamarátmi – sú to stádové zvieratá, preto potrebujú žiť v skupine, v stáde.
Radi spásajú aj Safari výbeh, pričom ich predchádzajúca prítomnosť poskytuje následne vypusteným šelmám nové pachy. Zároveň ich vlnu využívame taktiež pri tvorbe rôznych hračiek (tzv. enrichmentov) pre naše šelmy, ktoré tak preukazujú prirodzené znaky správania, nakoľko sa vo zvyškoch týchto hračiek snažia vyváľať, aby tak zakryli svoj pach pred korisťou.
Zatiaľ neadoptované
V Južnej Amerike možno nájsť štyri formy lám. Lama krotká a lama alpaka sú domácimi zvieratami, zatiaľ čo lama vikuňa a lama huanako žijú ešte stále pomerne divoko. Lama krotká je z nich najväčšia. Pre lamu krotkú sú typické veľké oči s dlhými riasami a taktiež dlhé a špicaté uši. Jej telo pokrýva dlhá a hustá vlna, len na hlave, krku a nohách je kratšia.
Zdomácnený druh využívajú obyvatelia juhoamerických hôr na nosenie nákladov, produkciu mäsa a hrubej vlny. Lamy bez ťažkostí znášajú nízky tlak a menšie množstvo kyslíka v riedkom vysokohorskom vzduchu. Andskí indiáni dokážu z lamy zužitkovať všetko – z tukových zásob sa kedysi vyrábali sviečky, lamí trus sa suší a využíva ako palivo.
Lamy sú striktne teritoriálne zvieratá. Majú svoje denné (pastevné) a nočné (odpočinkové) teritóriá.
Žije v rodinných skupinách – háremoch.
Samce sa používajú aj na stráženie stád oviec (v stáde musí byť len jedna lama, ostatné ovce).
V prípade nebezpečenstva sa lama zachraňuje útekom, pri priamej hrozbe hryzie, kope – do boku a prípadného rivala alebo nepriateľa sa snaží odohnať aj pľutím.
Nemajú dané obdobie rozmnožovania, u samice dochádza k ovulácii až po napárení samcom.
Je jediným zvieraťom žijúcim na západnej pologuli, ktoré človek vychoval na nosenie nákladov.
Lamy si často nechajú naložiť na chrbát ťažký náklad len vtedy, ak ich je viacej pohromade. Sú schopné preniesť za deň náklad ťažký až 50 kg na vzdialenosť 26 km aj v nadmorskej výške 5 000 metrov.