Buďme k zvieratám ľudskejší!
Zistite viac prečo a ako pomáhame zvieratám
Staráme sa o 282 jedincov
ZOO je otvorená takmer počas celého roka
Nahliadnite ako to u nás vyzerá a čo sa u nás deje
Zistite viac o našich zverencoch
Cez víkendy a sviatky
Nenecháme Vás hladných
Myslíme na všetkých, aj na tých najmenších
Naša ZOO žije stále niečím novým
Tieto vlky sa do našej starostlivosti dostali zo súkromnej ZOO. Žiaľ, vo voľnej prírode by už neprežili.
Za adopčný príspevok na vlka dravého – eurázijského ĎAKUJEME:
Jarmile Glončákovej,
Tomášovi Bertókovi.
Vlkov dravých eurázijských v Malkia Parku sponzoruje
Vlk euroázijský má bledú, sivo-hnedú srsť, ktorá je na spodnej strane svetlejšia a na chrbte a pleciach tmavšia. Okrem veľkosti sú fyzické rozdiely medzi vlčími poddruhmi často malé. Euroázijský vlk má o niečo užšiu hlavu a dlhšie uši ako jeho severoamerickí príbuzní.
Vlky žijú spoločensky vo svorkách, kde je rozvinuté sociálne správanie a vládne prísna hierarchia. Každý jedinec pozná svoje postavenie vo svorke a podľa toho sa aj správa. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení.
Počas väčšiny roka tvorí rôzne veľké rodinné society čiže svorky (rozpadajú sa len v čase ruje), s pevnou sociálnou organizáciou a mnohými dorozumievacími signálmi. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár, ich najmladšie potomstvo a potomstvo z predchádzajúceho roku. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín.
Za potravou dokáže prejsť denne až 70 km. Pohybuje sa krokom, niekedy klusom a pri naháňaní koristi cvalom. Vlk stúpa vždy zadnou labou presne do stopy prednej laby, a tak všetky stopy sú vlastne na jednej čiare, kým pes má stopy povedľa myslenej čiary.
Revír vlčej svorky má v zime 20 až 50 km2. V lete sa revír zmenší na 5 až 10 km2.
Vlčie čeluste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily.
Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch a zrak. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov.
V dobrých podmienkach vlky zavetria pach aj na 3 km.
Dávne povesti opisovali vlka ako krvilačnú beštiu, no vlk je plaché zviera a zdravý jedinec sa človeku vyhýba.
V prírode plní ozdravno-regulačnú funkciu, loví slabé, zranené, staré jedince, nechránené mláďatá. Vlky pri prenasledovaní zveri už po pár stovkách metrov zistia, v akej kondícii zver je. Ak je v dobrej kondícii, prestanú s ďalším štvaním.
Krížením vlka eurázijského a nemeckého ovčiaka (československými kynológmi) vzniklo slovenské národné plemeno psa – československý vlčiak.
Tieto vlky sa do našej starostlivosti dostali zo súkromnej ZOO. Žiaľ, vo voľnej prírode by už neprežili.
Za adopčný príspevok na vlka dravého – eurázijského ĎAKUJEME:
Jarmile Glončákovej,
Tomášovi Bertókovi.
Vlkov dravých eurázijských v Malkia Parku sponzoruje
Vlk euroázijský má bledú, sivo-hnedú srsť, ktorá je na spodnej strane svetlejšia a na chrbte a pleciach tmavšia. Okrem veľkosti sú fyzické rozdiely medzi vlčími poddruhmi často malé. Euroázijský vlk má o niečo užšiu hlavu a dlhšie uši ako jeho severoamerickí príbuzní.
Vlky žijú spoločensky vo svorkách, kde je rozvinuté sociálne správanie a vládne prísna hierarchia. Každý jedinec pozná svoje postavenie vo svorke a podľa toho sa aj správa. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení.
Počas väčšiny roka tvorí rôzne veľké rodinné society čiže svorky (rozpadajú sa len v čase ruje), s pevnou sociálnou organizáciou a mnohými dorozumievacími signálmi. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár, ich najmladšie potomstvo a potomstvo z predchádzajúceho roku. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín.
Za potravou dokáže prejsť denne až 70 km. Pohybuje sa krokom, niekedy klusom a pri naháňaní koristi cvalom. Vlk stúpa vždy zadnou labou presne do stopy prednej laby, a tak všetky stopy sú vlastne na jednej čiare, kým pes má stopy povedľa myslenej čiary.
Revír vlčej svorky má v zime 20 až 50 km2. V lete sa revír zmenší na 5 až 10 km2.
Vlčie čeluste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily.
Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch a zrak. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov.
V dobrých podmienkach vlky zavetria pach aj na 3 km.
Dávne povesti opisovali vlka ako krvilačnú beštiu, no vlk je plaché zviera a zdravý jedinec sa človeku vyhýba.
V prírode plní ozdravno-regulačnú funkciu, loví slabé, zranené, staré jedince, nechránené mláďatá. Vlky pri prenasledovaní zveri už po pár stovkách metrov zistia, v akej kondícii zver je. Ak je v dobrej kondícii, prestanú s ďalším štvaním.
Krížením vlka eurázijského a nemeckého ovčiaka (československými kynológmi) vzniklo slovenské národné plemeno psa – československý vlčiak.