Vlk dravý - eurázijský
Canis lupus
Frea, Odin, Thor
Grey wolf
Tieto vlky sa do našej starostlivosti dostali zo súkromnej ZOO. Žiaľ, vo voľnej prírode by už neprežili.
Za adopčný príspevok na vlka dravého – eurázijského ĎAKUJEME:
Jarmile Glončákovej,
Tomášovi Bertókovi.
Vlk euroázijský má bledú, sivo-hnedú srsť, ktorá je na spodnej strane svetlejšia a na chrbte a pleciach tmavšia. Okrem veľkosti sú fyzické rozdiely medzi vlčími poddruhmi často malé. Euroázijský vlk má o niečo užšiu hlavu a dlhšie uši ako jeho severoamerickí príbuzní.
Vlky žijú spoločensky vo svorkách, kde je rozvinuté sociálne správanie a vládne prísna hierarchia. Každý jedinec pozná svoje postavenie vo svorke a podľa toho sa aj správa. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení.
Počas väčšiny roka tvorí rôzne veľké rodinné society čiže svorky (rozpadajú sa len v čase ruje), s pevnou sociálnou organizáciou a mnohými dorozumievacími signálmi. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár, ich najmladšie potomstvo a potomstvo z predchádzajúceho roku. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín.
Za potravou dokáže prejsť denne až 70 km. Pohybuje sa krokom, niekedy klusom a pri naháňaní koristi cvalom. Vlk stúpa vždy zadnou labou presne do stopy prednej laby, a tak všetky stopy sú vlastne na jednej čiare, kým pes má stopy povedľa myslenej čiary.
Revír vlčej svorky má v zime 20 až 50 km2. V lete sa revír zmenší na 5 až 10 km2.
Vlčie čeluste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily.
Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch a zrak. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov.
V dobrých podmienkach vlky zavetria pach aj na 3 km.
Dávne povesti opisovali vlka ako krvilačnú beštiu, no vlk je plaché zviera a zdravý jedinec sa človeku vyhýba.
V prírode plní ozdravno-regulačnú funkciu, loví slabé, zranené, staré jedince, nechránené mláďatá. Vlky pri prenasledovaní zveri už po pár stovkách metrov zistia, v akej kondícii zver je. Ak je v dobrej kondícii, prestanú s ďalším štvaním.
Krížením vlka eurázijského a nemeckého ovčiaka (československými kynológmi) vzniklo slovenské národné plemeno psa – československý vlčiak.
Vlk dravý - eurázijský
Canis lupus
Frea, Odin, Thor
Grey wolf
Dátum narodenia
06. 05. 2016
RAD
čeľaď
DĹŽKA TELA
100-150 cm
VÝŠKA
60-90 cm v kohútiku
HMOTNOSŤ
39-79 kg
DĹŽKA ŽIVOTA
6-8 rokov, v zajatí aj 15
DĹŽKA GRAVIDITY
62 dní
POČET MLÁĎAT
väčšinou 4-7
Výskyt
Európa, Rusko
Potrava
jelene, srnce, losy, domáce zvieratá až do veľkosti kravy, drobné cicavce, zdochliny, bobule
Frea, Odin, Thor
Tieto vlky sa do našej starostlivosti dostali zo súkromnej ZOO. Žiaľ, vo voľnej prírode by už neprežili.
Za adopčný príspevok na vlka dravého – eurázijského ĎAKUJEME:
Jarmile Glončákovej,
Tomášovi Bertókovi.
Vlk euroázijský má bledú, sivo-hnedú srsť, ktorá je na spodnej strane svetlejšia a na chrbte a pleciach tmavšia. Okrem veľkosti sú fyzické rozdiely medzi vlčími poddruhmi často malé. Euroázijský vlk má o niečo užšiu hlavu a dlhšie uši ako jeho severoamerickí príbuzní.
Vlky žijú spoločensky vo svorkách, kde je rozvinuté sociálne správanie a vládne prísna hierarchia. Každý jedinec pozná svoje postavenie vo svorke a podľa toho sa aj správa. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení.
Počas väčšiny roka tvorí rôzne veľké rodinné society čiže svorky (rozpadajú sa len v čase ruje), s pevnou sociálnou organizáciou a mnohými dorozumievacími signálmi. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár, ich najmladšie potomstvo a potomstvo z predchádzajúceho roku. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín.
Za potravou dokáže prejsť denne až 70 km. Pohybuje sa krokom, niekedy klusom a pri naháňaní koristi cvalom. Vlk stúpa vždy zadnou labou presne do stopy prednej laby, a tak všetky stopy sú vlastne na jednej čiare, kým pes má stopy povedľa myslenej čiary.
Revír vlčej svorky má v zime 20 až 50 km2. V lete sa revír zmenší na 5 až 10 km2.
Vlčie čeluste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily.
Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch a zrak. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov.
V dobrých podmienkach vlky zavetria pach aj na 3 km.
Dávne povesti opisovali vlka ako krvilačnú beštiu, no vlk je plaché zviera a zdravý jedinec sa človeku vyhýba.
V prírode plní ozdravno-regulačnú funkciu, loví slabé, zranené, staré jedince, nechránené mláďatá. Vlky pri prenasledovaní zveri už po pár stovkách metrov zistia, v akej kondícii zver je. Ak je v dobrej kondícii, prestanú s ďalším štvaním.
Krížením vlka eurázijského a nemeckého ovčiaka (československými kynológmi) vzniklo slovenské národné plemeno psa – československý vlčiak.
