Buďme k zvieratám ľudskejší!
Zistite viac prečo a ako pomáhame zvieratám
Staráme sa o 282 jedincov
ZOO je otvorená takmer počas celého roka
Nahliadnite ako to u nás vyzerá a čo sa u nás deje
Zistite viac o našich zverencoch
Cez víkendy a sviatky
Nenecháme Vás hladných
Myslíme na všetkých, aj na tých najmenších
Naša ZOO žije stále niečím novým
Sid je z dvojice našich leňochov ten “lenivejší”. Väčšinu dňa trávi schúlený vo svojom prútenom koši a nenechá sa vyrušiť ani príchodom potravy. V roku 2023 sme im dobudovali ďalšiu časť k už existujúcej dvojdielnej ubikácii, takže si môžu užívať ešte väčší výbeh, ktorý zdieľajú spolu s leguánom a kosmáčmi.
Za adopčný príspevok na Sida ĎAKUJEME:
Alexandrovi Fürdösovi.
Majú dlhé končatiny s dvomi (na predných končatinách) a tromi (na zadných končatinách) zahnutými pazúrmi, ktoré slúžia ako háčiky pri zavesení na stromoch, taktiež ako veľmi nebezpečná zbraň pri obrane. Sivohnedá srsť má krátku jemnú podsadu, ktorá je prekrytá dlhou srsťou z hrubých, husto rastúcich chlpov. Keďže rýchleho úteku nie sú schopné, ich hlavnou ochranou pred nepriateľmi je dokonalé krycie sfarbenie. V ich srsti žijú dva druhy rias, ktoré leňochodom nepohnute visiacim v korunách stromov prepožičiavajú výzor veľkého pletenca vetiev. V suchom počasí sú tieto riasy žlté. Ak je vlhko, sfarbujú sa modrozeleno, takže farba srsti leňochoda sa mení zároveň so sfarbením listov v rôznych ročných obdobiach.
Väčšinu svojho samotárskeho života strávi zavesený hlavou dolu v korunách stromov. Takmer všetka ich činnosť sa odohráva na strome. Na strome jedia, spia, pária sa, vychovávajú mláďatá… Na zem chodieva len veľmi výnimočne – ak je nútený presunúť sa na iný strom alebo sa potrebuje vyprázdniť. Na zemi sa stáva ľahkou korisťou pre oceloty a jaguáre. Spávajú veľmi dlho a prespia aj viac ako 22 hodín. Sú to nočné zvieratá. Spia tak, že si hlavu pokladajú na hruď, čím sa z nich stane iba akési visiace klbko na strome. Majú veľmi pomalé trávenie. Po zemi sa pohybuje rýchlosťou 2 m za minútu, na stromoch 3 metre za minútu.
Má dobrý čuch a hmat, zrak a sluch sú na tom horšie.
Matka svoje mláďa dojčí asi jeden mesiac. Žiadne hniezdo nestavia. Nosí ho ďalších šesť mesiacov, pričom mláďa sa jej pevne drží na hrudi.
Srsť im rastie opačne – od brucha smerom k chrbtu a nadol.
Srsť leňocha sa stáva domovom rôzneho hmyzu, napr. motýľov. Vyprázdňuje sa zhruba raz za desať dní, ale veľkou výnimkou nebolo ani raz za tridsať dní. Vtedy musia zísť na zem a stávajú sa ľahkým cieľom pre predátorov. Viac ako polovica leňochov zomiera mimo svojho stromu, ich pomalosť nemá s lenivosťou nič spoločné – je to spôsob, ako prežiť.
Majú aj premenlivú teplotu tela, ktorá aj počas dňa môže kolísať medzi 27 až 35 °C.
Samica údajne „šprintuje” rýchlosťou 4 metre za minútu, keď počuje volanie svojho mláďaťa.
Sú podstatne lepší plavci než chodci. Plávajú pomocou predných končatín.
Leňoch dvojprstý by nebol v ohrození, keby neboli ničené tropické dažďové pralesy. Patrí však medzi tie druhy živočíchov, ktoré sú stratou životného prostredia bezprostredne ohrozené.
Sid je z dvojice našich leňochov ten “lenivejší”. Väčšinu dňa trávi schúlený vo svojom prútenom koši a nenechá sa vyrušiť ani príchodom potravy. V roku 2023 sme im dobudovali ďalšiu časť k už existujúcej dvojdielnej ubikácii, takže si môžu užívať ešte väčší výbeh, ktorý zdieľajú spolu s leguánom a kosmáčmi.
Za adopčný príspevok na Sida ĎAKUJEME:
Alexandrovi Fürdösovi.
Majú dlhé končatiny s dvomi (na predných končatinách) a tromi (na zadných končatinách) zahnutými pazúrmi, ktoré slúžia ako háčiky pri zavesení na stromoch, taktiež ako veľmi nebezpečná zbraň pri obrane. Sivohnedá srsť má krátku jemnú podsadu, ktorá je prekrytá dlhou srsťou z hrubých, husto rastúcich chlpov. Keďže rýchleho úteku nie sú schopné, ich hlavnou ochranou pred nepriateľmi je dokonalé krycie sfarbenie. V ich srsti žijú dva druhy rias, ktoré leňochodom nepohnute visiacim v korunách stromov prepožičiavajú výzor veľkého pletenca vetiev. V suchom počasí sú tieto riasy žlté. Ak je vlhko, sfarbujú sa modrozeleno, takže farba srsti leňochoda sa mení zároveň so sfarbením listov v rôznych ročných obdobiach.
Väčšinu svojho samotárskeho života strávi zavesený hlavou dolu v korunách stromov. Takmer všetka ich činnosť sa odohráva na strome. Na strome jedia, spia, pária sa, vychovávajú mláďatá… Na zem chodieva len veľmi výnimočne – ak je nútený presunúť sa na iný strom alebo sa potrebuje vyprázdniť. Na zemi sa stáva ľahkou korisťou pre oceloty a jaguáre. Spávajú veľmi dlho a prespia aj viac ako 22 hodín. Sú to nočné zvieratá. Spia tak, že si hlavu pokladajú na hruď, čím sa z nich stane iba akési visiace klbko na strome. Majú veľmi pomalé trávenie. Po zemi sa pohybuje rýchlosťou 2 m za minútu, na stromoch 3 metre za minútu.
Má dobrý čuch a hmat, zrak a sluch sú na tom horšie.
Matka svoje mláďa dojčí asi jeden mesiac. Žiadne hniezdo nestavia. Nosí ho ďalších šesť mesiacov, pričom mláďa sa jej pevne drží na hrudi.
Srsť im rastie opačne – od brucha smerom k chrbtu a nadol.
Srsť leňocha sa stáva domovom rôzneho hmyzu, napr. motýľov. Vyprázdňuje sa zhruba raz za desať dní, ale veľkou výnimkou nebolo ani raz za tridsať dní. Vtedy musia zísť na zem a stávajú sa ľahkým cieľom pre predátorov. Viac ako polovica leňochov zomiera mimo svojho stromu, ich pomalosť nemá s lenivosťou nič spoločné – je to spôsob, ako prežiť.
Majú aj premenlivú teplotu tela, ktorá aj počas dňa môže kolísať medzi 27 až 35 °C.
Samica údajne „šprintuje” rýchlosťou 4 metre za minútu, keď počuje volanie svojho mláďaťa.
Sú podstatne lepší plavci než chodci. Plávajú pomocou predných končatín.
Leňoch dvojprstý by nebol v ohrození, keby neboli ničené tropické dažďové pralesy. Patrí však medzi tie druhy živočíchov, ktoré sú stratou životného prostredia bezprostredne ohrozené.