Ruky gibonov sú štíhle s dlhými dlaňami a silnými dlhými prstami. Chrbát ruky býva svetlý. Paže sú v porovnaní s telom veľmi dlhé. Umožňujú veľký rozsah pri rúčkovaní i pri odtŕhaní ovocia. Pri chôdzi po zemi pomáhajú udržovať rovnováhu. Nohy sú krátke, po zemi chodí vo vzpriamenej polohe knísavým krokom. Behá aj po vodorovných konároch. Srsť je žltohnedá, u mladých jedincov takmer čierna. Je veľmi hustá, aby udržala teplo aj v období dažďov.
Sú aktívne počas dňa a z korún stromov zliezajú len výnimočne. Žijú v malých rodinných skupinách a sú monogamné. Svoje vzťahy si upevňujú hlasným spevom – zároveň je to akustické označovanie ich teritória. Ak sa priblíži druhá skupina, dospelé gibony sa bránia hlasným krikom a agresívnym správaním, pričom ku fyzickým útokom dochádza len zriedka. Celý čas bdenia trávia hlavne starostlivosťou o srsť a zháňaním potravy, za ktorou sa vydávajú väčšinou pod vedením samice. Každých deň putujú skoro desať hodín korunami stromov, ale radi sa vracajú na svoj obľúbený “spací” strom.
Každé dva až tri roky vychováva rodičovský pár potomka – dvojičky sú vzácnosťou. Do veku piatich mesiacov sa mláďa pevne drží srsti matky, potom skúša už samo rúčkovať. Mláďa je samostatné až vo veku dvoch rokov. Pohlavne dospievajú zhruba vo veku šiestich až siedmich rokoch, kedy ich rodičia vyženú a sú nútení si nájsť vlastného partnera a územie.
Gibon bieloruký je najaktívnejší zo všetkých gibonov.
Gibony nevedia plávať.
Pohybujú sa veľmi rýchlo z konára na konár a jedným skokom preskočia dĺžku 8-10 m. Tento spôsob premiestňovania sa nazýva brachiácia – rúčkovanie. Horné končatiny majú o 40% dlhšie ako dolné. Na zem schádzajú veľmi zriedkavo, istejšie sa cítia v korunách stromov.
