Vták je prevažne čiernobiely, pričom u samcov je zadné perie dúhové a lesklé, zatiaľ čo samice sú fádnejšie. Množstvo bielej na krku a hlave je variabilné, rovnako ako zobák, ktorý môže byť žltý, ružový, čierny alebo akákoľvek zmes týchto farieb. Na krídlach môže mať biele škvrny alebo pruhy, ktoré sú počas letu zreteľnejšie. Typické je, že obe pohlavia majú okolo zátylku ružové alebo červené laloky, pričom tie samčie sú väčšie a pestrejšie sfarbené. Pohlavný dimorfizmus je zreteľný hlavne vo veľkosti, keďže samica býva zhruba o polovicu menšia ako samec.
Tento nemigrujúci druh bežne obýva zalesnené močiare, jazerá, potoky a neďaleké pasienky a poľnohospodárske plodiny a často v noci nocuje na stromoch. Potrava kačice pižmovej pozostáva z rastlinných častí (ako sú korene, stonky, listy a semená vodných rastlín a tráv, ako aj suchozemských rastlín vrátane poľnohospodárskych plodín) získaných pasením alebo “rybárčením” malých rýb, obojživelníkov, plazov, kôrovcov, hmyzu či mnohonôžok v plytkej vode.
Samce bývajú voči sebe navzájom agresívne, často bojujú o potravu, územie, samice. Samice medzi sebou bojujú menej často.
Tento druh netvorí stabilné páry. Pária sa na súši aj vo vode.
Samica sa o znášku stará sama, pričom hniezdo opúšťa len na nevyhnutný krátky čas. Káčatká zostávajú s matkou 10-12 týždňov, pričom ich matka (najmä v noci) zahrieva, kým si ich telá nedokážu vytvoriť dostatok vlastného tepla. Káčer zostáva s mláďatami častokrát niekoľko týždňov tiež – vodí ich počas hľadania potravy a poskytuje ochranu.
Pižmové kačice boli domestikované rôznymi indiánskymi kultúrami v Amerike, keď Kolumbus prišiel na Bahamy. Niekoľkí boli dopravení na Kolumbovu loď Santa Maria a potom sa v 16. storočí plavili späť do Európy.
