Buďme k zvieratám ľudskejší!
Zistite viac prečo a ako pomáhame zvieratám
Staráme sa o 282 jedincov
ZOO je otvorená takmer počas celého roka
Nahliadnite ako to u nás vyzerá a čo sa u nás deje
Zistite viac o našich zverencoch
Cez víkendy a sviatky
Nenecháme Vás hladných
Myslíme na všetkých, aj na tých najmenších
Naša ZOO žije stále niečím novým
Tieto pomerne malé husi s typickou čierno-bielu kresbou na hlave a sivým telom môžete vidieť na jazere. Nakoľko našim vodným vtákom je umožnený pohyb po celom tomto území, môže sa stať, že sa pri ich hľadaní nachodíte. Z mostíka je skvelý výhľad na celé, pomerne rozsiahle jazero, ale húštiny a svoje súkromné úkryty poznajú iba konkrétne vtáky a niektoré pani ošetrovateľky.
Tieto zvieratá sa nedajú adoptovať.
Stredne veľká hus svetlo-sivej farby. Od ostatných šedých husí rodu Anser sa dá ľahko rozlíšiť podľa čiernych pruhov na hlave. Je tiež oveľa bledšia ako ostatné husi tohto rodu. Má žltý zobák s tmavou špičkou, svetlo-oranžové nohy a bielu hlavou s tmavou lištou prechádzajúcou od oka k oku cez horný zátylok a druhou prechádzajúcou cez spodnú časť zátylka.
Je jedným z najvyššie lietajúcich vtákov. Je to migrujúci vták, pričom na určitých územiach sa vyskytuje celoročne. Hniezdi vo vysokohorských oblastiach a zimuje v nížinách pri riekach či jazerách. Niekedy hniezdia jednotlivo, ale častejšie v kolóniách.
Husi vrchovské dýchajú hlbšie a efektívnejšie v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka ako ostatné husi. Hemoglobín v ich krvi má vyššiu afinitu ku kyslíku, čo sa pripisuje bodovej mutácii jednej aminokyseliny. Dokonca aj jej ľavá srdcová chlopňa, ktorá je zodpovedná za pumpovanie okysličenej krvi do tela, má výrazne viac kapilár.
Husi vrchovské majú na svoju váhu o niečo väčšiu plochu krídel ako iné husi. Predpokladá sa, že im toto prispôsobenie pomáha lietať vo veľkých výškach znížením výkonu potrebného na let, i keď stále musia mávať krídlami silnejšie ako vtáky v nížinách.
Na území Slovenska bol jeho výskyt zaznamenaný prvýkrát v roku 2003 na Dunaji na Hrušovskej zdrži pri Čuňove, pričom sa predpokladá, že išlo o únik z chovu.
Tieto pomerne malé husi s typickou čierno-bielu kresbou na hlave a sivým telom môžete vidieť na jazere. Nakoľko našim vodným vtákom je umožnený pohyb po celom tomto území, môže sa stať, že sa pri ich hľadaní nachodíte. Z mostíka je skvelý výhľad na celé, pomerne rozsiahle jazero, ale húštiny a svoje súkromné úkryty poznajú iba konkrétne vtáky a niektoré pani ošetrovateľky.
Tieto zvieratá sa nedajú adoptovať.
Stredne veľká hus svetlo-sivej farby. Od ostatných šedých husí rodu Anser sa dá ľahko rozlíšiť podľa čiernych pruhov na hlave. Je tiež oveľa bledšia ako ostatné husi tohto rodu. Má žltý zobák s tmavou špičkou, svetlo-oranžové nohy a bielu hlavou s tmavou lištou prechádzajúcou od oka k oku cez horný zátylok a druhou prechádzajúcou cez spodnú časť zátylka.
Je jedným z najvyššie lietajúcich vtákov. Je to migrujúci vták, pričom na určitých územiach sa vyskytuje celoročne. Hniezdi vo vysokohorských oblastiach a zimuje v nížinách pri riekach či jazerách. Niekedy hniezdia jednotlivo, ale častejšie v kolóniách.
Husi vrchovské dýchajú hlbšie a efektívnejšie v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka ako ostatné husi. Hemoglobín v ich krvi má vyššiu afinitu ku kyslíku, čo sa pripisuje bodovej mutácii jednej aminokyseliny. Dokonca aj jej ľavá srdcová chlopňa, ktorá je zodpovedná za pumpovanie okysličenej krvi do tela, má výrazne viac kapilár.
Husi vrchovské majú na svoju váhu o niečo väčšiu plochu krídel ako iné husi. Predpokladá sa, že im toto prispôsobenie pomáha lietať vo veľkých výškach znížením výkonu potrebného na let, i keď stále musia mávať krídlami silnejšie ako vtáky v nížinách.
Na území Slovenska bol jeho výskyt zaznamenaný prvýkrát v roku 2003 na Dunaji na Hrušovskej zdrži pri Čuňove, pričom sa predpokladá, že išlo o únik z chovu.