Buďme k zvieratám ľudskejší!
Zistite viac prečo a ako pomáhame zvieratám
Staráme sa o 282 jedincov
ZOO je otvorená takmer počas celého roka
Nahliadnite ako to u nás vyzerá a čo sa u nás deje
Zistite viac o našich zverencoch
Cez víkendy a sviatky
Nenecháme Vás hladných
Myslíme na všetkých, aj na tých najmenších
Naša ZOO žije stále niečím novým
Líšku Elišku zachránili bývalí majitelia ako malé mláďa – mala byť usmrtená pri regulácii škodnej.
Bola odchovaná vnútri v dome na kozom mlieku. Už keď si ju majitelia brali vedeli, že to nie je natrvalo.Nevedeli by jej zabezpečiť do budúcna dostatočný priestor. Ale nedokázali ju tam vtedy nechať.
Z malého líščiatka vyrástla nádherná slečna. Pri ľudskej starostlivosti však stratila strach z človeka, nemá prirodzenú plachosť a spoločnosť ľudí vyhľadáva.
Preto nie je možné pustiť ju do voľnej prírody. Ozýva sa v nej však aj duša lovca a predátora a taktiež je v dome veľmi cítiť jej výrazný parfém.
Majitelia jej chceli dopriať aj naďalej čo najlepšie podmienky, preto poprosili Malkia Park, či by nebolo možné nájsť domov aj pre líšku Elišku.
Za adopčný príspevok na Elišku ĎAKUJEME:
Silvii Antalovej
Srsť líšky máva oranžové odtiene, pričom chvost, špičky uší a končatiny bývajú tmavšie s prímesou čiernej. Od ňucháču cez pysk a spodnú stranu krku sa jej tiahne biely pás až po celú vnútornú spodnú časť tela. Popri typicky červenej líške hrdzavej sa vyskytujú aj odlišne sfarbené jedince. Napríklad taká “uhliarka” má brucho, hrdlo a plecia veľmi tmavé. Niektoré líšky majú na pleciach tmavý kríž, iné sú zase celkovo svetlejšie. Najtypickejším znakom líšky je jej huňatý chvost.
Líška je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami alebo niekoľko súrodencov. Pária sa v januári – februári, pričom zvádzajú samce o samice boje. Najmä vtedy, no aj inokedy, sa ozývajú štekaním.
Po narodení mláďat samica zostáva v nore a o potravu sa stará samec, ktorý zásobuje celú rodinu.Oči a uši sa líščatám otvárajú dva týždne po narodení, po štyroch týždňoch sa prvýkrát vydávajú z nory na prieskum okolia. Vo veku 6 mesiacov už vážia toľko čo ich rodičia. Rýchlo si osvojujú lovecké umenie a rozchádzajú sa, aby si našli svoje vlastné územie.
Líška je náš najbežnejší mäsožravec. Vyskytuje sa prakticky vo všetkých typoch biotopov, kde nájde vhodnú potravu. Podmienkou je len miesto, kde si môže nájsť úkryt.
Líšky obývajú hlavne zemné nory. Podzemné nory prednostne vyhlbujú na slnečných svahoch. Líščí brloh máva rozvetvenú sústavu chodieb s niekoľkými východmi. Hniezdnu komoru si líška vystiela srsťou, ktorú si vytrháva najmä z brucha. Jej brloh, najmä zjari, zďaleka poznať podľa kopy vyhrabanej zeminy.
Líška je bystré zviera, má veľmi dobre vyvinutý čuch aj sluch. Počuje dokonca nízkofrekvenčné tóny, ktoré spôsobí myš prechádzajúca trávou alebo dážďovka plaziaca sa po zemi.
V posledných rokoch sa objavujú správy o výskyte líšok na smetiskách a vo veľkých mestách, kde sa živia odpadkami. Videli ich už ako navštevujú kontajnery a žerú zo psích misiek.
Hlodavce loví líška pomocou svojho charakteristického skoku, kedy sa takmer nečujne odrazí od panvových končatín a pri dopade do snehu či trávy zabodne svoje hrudníkové končatiny a pysk.
Líške niekedy pomáha s odchovom mláďat jej sestra, ktorá práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej starších dcér. Tieto “tety” tak zbierajú veľmi cenné skúsenosti pre odchov vlastných mláďat v budúcom roku.
Oči líšky v tme svetielkujú zelenou farbou.
Líška potravu nežuje, len mäso roztrhá na menšie kúsky.
Líščatá majú po narodení krátke ňufáčiky a pripomínajú šteniatka.
Líšku Elišku zachránili bývalí majitelia ako malé mláďa – mala byť usmrtená pri regulácii škodnej.
Bola odchovaná vnútri v dome na kozom mlieku. Už keď si ju majitelia brali vedeli, že to nie je natrvalo.Nevedeli by jej zabezpečiť do budúcna dostatočný priestor. Ale nedokázali ju tam vtedy nechať.
Z malého líščiatka vyrástla nádherná slečna. Pri ľudskej starostlivosti však stratila strach z človeka, nemá prirodzenú plachosť a spoločnosť ľudí vyhľadáva.
Preto nie je možné pustiť ju do voľnej prírody. Ozýva sa v nej však aj duša lovca a predátora a taktiež je v dome veľmi cítiť jej výrazný parfém.
Majitelia jej chceli dopriať aj naďalej čo najlepšie podmienky, preto poprosili Malkia Park, či by nebolo možné nájsť domov aj pre líšku Elišku.
Za adopčný príspevok na Elišku ĎAKUJEME:
Silvii Antalovej
Srsť líšky máva oranžové odtiene, pričom chvost, špičky uší a končatiny bývajú tmavšie s prímesou čiernej. Od ňucháču cez pysk a spodnú stranu krku sa jej tiahne biely pás až po celú vnútornú spodnú časť tela. Popri typicky červenej líške hrdzavej sa vyskytujú aj odlišne sfarbené jedince. Napríklad taká “uhliarka” má brucho, hrdlo a plecia veľmi tmavé. Niektoré líšky majú na pleciach tmavý kríž, iné sú zase celkovo svetlejšie. Najtypickejším znakom líšky je jej huňatý chvost.
Líška je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami alebo niekoľko súrodencov. Pária sa v januári – februári, pričom zvádzajú samce o samice boje. Najmä vtedy, no aj inokedy, sa ozývajú štekaním.
Po narodení mláďat samica zostáva v nore a o potravu sa stará samec, ktorý zásobuje celú rodinu.Oči a uši sa líščatám otvárajú dva týždne po narodení, po štyroch týždňoch sa prvýkrát vydávajú z nory na prieskum okolia. Vo veku 6 mesiacov už vážia toľko čo ich rodičia. Rýchlo si osvojujú lovecké umenie a rozchádzajú sa, aby si našli svoje vlastné územie.
Líška je náš najbežnejší mäsožravec. Vyskytuje sa prakticky vo všetkých typoch biotopov, kde nájde vhodnú potravu. Podmienkou je len miesto, kde si môže nájsť úkryt.
Líšky obývajú hlavne zemné nory. Podzemné nory prednostne vyhlbujú na slnečných svahoch. Líščí brloh máva rozvetvenú sústavu chodieb s niekoľkými východmi. Hniezdnu komoru si líška vystiela srsťou, ktorú si vytrháva najmä z brucha. Jej brloh, najmä zjari, zďaleka poznať podľa kopy vyhrabanej zeminy.
Líška je bystré zviera, má veľmi dobre vyvinutý čuch aj sluch. Počuje dokonca nízkofrekvenčné tóny, ktoré spôsobí myš prechádzajúca trávou alebo dážďovka plaziaca sa po zemi.
V posledných rokoch sa objavujú správy o výskyte líšok na smetiskách a vo veľkých mestách, kde sa živia odpadkami. Videli ich už ako navštevujú kontajnery a žerú zo psích misiek.
Hlodavce loví líška pomocou svojho charakteristického skoku, kedy sa takmer nečujne odrazí od panvových končatín a pri dopade do snehu či trávy zabodne svoje hrudníkové končatiny a pysk.
Líške niekedy pomáha s odchovom mláďat jej sestra, ktorá práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej starších dcér. Tieto “tety” tak zbierajú veľmi cenné skúsenosti pre odchov vlastných mláďat v budúcom roku.
Oči líšky v tme svetielkujú zelenou farbou.
Líška potravu nežuje, len mäso roztrhá na menšie kúsky.
Líščatá majú po narodení krátke ňufáčiky a pripomínajú šteniatka.