Mangusty žijú v rodinných skupinách (zväčša 3-10 jedincov), ktoré môžu mať aj 20 či 40 členov. Hierarchia je pevne stanovená. Rozmnožuje sa iba dominantný pár. Podriadení jedinci pomáhajú s výchovou mláďat. Noci trávia mangusty v norách, pričom často využívajú aj nory veveričiek kapských. Pričom týchto hlodavcov taktiež upozorňujú na blížiace sa nebezpečenstvo, keďže hliadkujú podobne ako surikaty. Spoločne sa delia aj o údržbu tunela.

Samica mláďatá rodí do nory, pričom ich odstavuje v desiatom týždni veku. V desiatom mesiaci dosahujú veľkosť dospelých jedincov.

Ich predátormi sú dravé vtáky, hady a šakaly.

Keď sa mangusta líščia vyľaká, vrčí a vylučuje zapáchajúcu látku z análnych žliaz. Môže tiež štekať či mrnčať, aj keď ide o výnimky, pretože mangusta je zvyčajne tichá a komunikuje o nálade a stave prostredníctvom pohybov chvosta.

Všetky mangusty žijú v skupinách (cca 20-25 jedincov). Zvyčajne si sami postavia jeden spoločný príbytok, ktorý môže mať niekoľko vchodov. Systém tunelov má veľa vchodov, v blízkosti ktorých si mangusta robí svoje latríny.

Členovia tej istej skupiny sa navzájom spoznávajú podľa zvláštneho pachu. Hlasový kontakt sa medzi nimi uskutočňuje prostredníctvom pískania (a iných zvukov).

Na základe štúdií spôsobou života mangúst vedci zistili, že mangusty na komunikáciu používajú zvuky podobné ľudskej reči.

Mangusty sa medzi ľuďmi preslávili po vydaní príbehu R. Kiplinga „Rikki-Tikki-Tavi“, kde hlavná postava – mangusta – zachránila dieťa a celú jeho rodinu pred kobrami.

Prirodzená obratnosť, ako aj mimoriadna manévrovateľnosť týchto zvierat viedli ruské ozbrojené sily k myšlienke vytvoriť vysokorýchlostný čln s názvom Mongoose. Prvýkrát sa objavil v roku 2000.

Talianska armáda sa tiež rozhodla držať krok a v roku 2007 vynašla a začala vyrábať pre tureckú armádu vrtuľníky s názvom “Agusta A129 “Mongoose”.

Mangusty prinesené ľuďmi do Ameriky neboli dostatočne obratné, aby sa vyrovnali štrkáčom a zlikvidovali tieto hady v okolí ľudských príbytkov, čo naštvalo miestnych farmárov. Čo sa týka reakcie, plazy konali rýchlejšie ako malí predátori.

Mangusta sa často nazýva „faraónova krysa“. Faktom je, že tieto zvieratá považovali starí Egypťania za posvätné. Boli zabalzamované a pochované so všetkými poctami.

Majú schopnosť vydávať ostrý nepríjemný zápach vychádzajúci zo špeciálnych žliaz v konečníku, čo často zachraňuje tieto zvieratá pred nebezpečenstvom.

Mangusty potrebujú na rozmnožovanie dostatok potravy a vody. Len čo cítia, že zásoby potravy vydržia na dlhší čas, pripravujú sa na rozmnožovanie.

Dospelí členovia skupiny niekedy nosia potravu mláďatám a samice mangúst koja nielen svoje, ale aj cudzie mláďatá (v rámci svojej skupiny).
Mangusty vychovávajú svoje mláďatá pospolu. Po dosiahnutí 3-4 mesiacov získavajú mláďatká patróna (pedagóga), ktorý sa o nich na určitý čas stará a učí ich potrebným zručnostiam – ako a čo loviť, ako sa správať v skupine, reagovať na nebezpečenstvo a podobne. Mladšej generácii v skupine je tak poskytnutá spoľahlivá odborná starostlivosť.

Vďaka svojej nezvyčajnej schopnosti lovu jedovatých hadov sú tieto šelmy v Indii veľmi obľúbené a veľmi často sa mangusty chovajú ako domáce zvieratá. Okrem toho sú mangusty veľmi viazané dané obydlie, ľahko si zvyknú na podmienky domestifikácie a navyše sú pomerne nenáročné na jedálny lístok.