Buďme k zvieratám ľudskejší!
Zistite viac prečo a ako pomáhame zvieratám
Staráme sa o 282 jedincov
ZOO je otvorená takmer počas celého roka
Nahliadnite ako to u nás vyzerá a čo sa u nás deje
Zistite viac o našich zverencoch
Cez víkendy a sviatky
Nenecháme Vás hladných
Myslíme na všetkých, aj na tých najmenších
Naša ZOO žije stále niečím novým
3 samičky a 1 samček gueréz angolských pricestovali do Malkia Parku 31. júla 2024. Začali sa postupne zoznamovať s okolím vonkajšieho výbehu, aj vnútorných priestorov.
Vo vonkajšom výbehu majú množstvo lán a konárov, aby sme čo najlepšie nasimulovali ich prirodzené prostredie, keďže guerézy sú vo voľnej prírode silne viazané na koruny stromov.
Vo vonkajšom výbehu majú prirodzenú vegetáciu, aj vyvýšené priestory, odkiaľ môžu sledovať okolie a do vôle sa vyhrievať na slniečku.
Guerézy majú sedacie mozole, takže môžu bez problémov dlho sedieť napríklad na konároch stromov.
Vnútorné priestory v letnom období využívajú naše primáty na oddych v tieni a v zimnom období sú priestory vykurované, takže našim zvieratkám je v nich príjemne teplúčko.
Guerézy si zvykajú aj na ošetrovateľov primátov. Postupne budú strácať plachosť a už teraz sa tešíme, ako ich návštevníci budú obdivovať napríklad pri obľúbených víkendových komentovaných kŕmeniach.
Zatiaľ neadoptované
Guerézy angolské majú čiernu srsť a čiernu tvár, obklopenú dlhou bielou srsťou (napr. gueréza pláštiková nemá dlhú srsť okolo tváre).
Dlhú bielu srsť majú taktiež na pleciach, avšak nie pozdĺž celého tela (nie do tvaru U, ako u guerézy pláštikovej).
Dlhý tenký chvost môže byť čierny alebo biely, ale koniec chvosta je vždy biely.
Existujú významné regionálne rozdiely v celkovom množstve bielej na tele a dĺžke srsti.
Zvieratá žijúce v horách majú dlhšiu, hustejšiu srsť ako zvieratá z nížin, aby ich chránila pred chladom.
Guerézy sú nápadne sfarbené opice žijúce výlučne v Afrike. Všetky druhy gueréz sú silne viazané na život na stromoch, veľmi dobre skáču a chvost používajú na udržiavanie rovnováhy.
Osobitný je ich spôsob výživy, pretože konzumujú listy, puky a výhonky. Pre strávenie takejto špeciálnej potravy majú vytvorený viacdielny (trojdielny) žalúdok podobný žalúdku prežúvavcov.
Žalúdok dokáže pokryť až polovicu celkovej hmotnosti zvieraťa (guerézy niekedy preto pôsobia dojmom, že sú nafúknuté) a navyše v ňom žijú symbiotické baktérie, ktoré nielen štiepia celulózu, ale tiež neutralizujú jedovaté látky, ktoré môžu byť obsiahnuté v listoch.
Mláďata gueréz sú po narodení biele, tmavnúť začínajú po cca 3 mesiacoch veku.
(viď foto mláďaťa, Safari Park Dvur Králové).
Matka nosí svojho potomka na hrudi, neskôr ho vozí na chrbte.
Doba rozmnožovania síce nie je presne ohraničená, ale väčšina samíc rodí tak, aby boli mláďatá odstavené v dobe najväčšej hojnosti potravy.
Gueréza angolská sa vyskytuje v hustých dažďových pralesoch, v nížinách aj v pobrežných horách.
Žije vo väčšine povodia Konga, na juh a severovýchod od rieky Kongo, až po Ruwenzori, Burundi a juhozápadnú Ugandu.
Tento druh možno nájsť aj vo východnej Afrike, najmä vo vnútrozemí a pobrežných lesoch Kene a Tanzánie a v izolovaných horských oblastiach.
Hoci je tento druh pomenovaný po Angole, v tejto krajine je pomerne zriedkavý.
Zo všetkých druhov gueréz, sa gueréza angolská vyskytuje v najjužnejších zemepisných šírkach.
Zemepisný rozsah leží južne od výskytu guerézy pláštikovej.
Vyskytuje sa až do nadmorskej výšky 2 415 m v Keni.
Všetky druhy gueréz (Colobus) sú veľmi spoločenské a žijú v skupinách až niekoľko stoviek zvierat, hoci väčšina skupín je oveľa menšia. Ich potravu tvoria prevažne listy, ale v menšom množstve aj ovocie, semená, kôra stromov. Sú viazané na život v korunách stromov, pri nebezpečenstve sa rýchlo premiestňujú skákaním z konára na konár.
Dlhý chvost im slúži aj ako kormidlo.
Gueréza angolská patrí do kategórie málo ohrozených druhov (CITES II).
Ohrozenie populácií gueréz predstavuje hlavne výrub lesov a lov pre mäso a kožu, ktorá sa predáva do módneho a turistického priemyslu. Mäso sa predáva ako tzv. bushmeat (mäso z pralesa).
Keďže guerézy angolské sú listožravé primáty, zloženie ich jedálneho lístka sa líši od ostatných primátov chovaných v Malkia Parku (gibony, malpy, mačiaky, lemure).
Kým ostatné primáty sú kŕmené 2x denne a dostávajú aj varenú potravu, napr. varenú ryžu, varené zemiačiky, koreňovú zeleninu aj mäsko a do potravy patria oriešky, sušené ovocie a hmyz (sarančatá, zofobasy, múčne červy, šváby), guerézy majú jedálny lístok iný.
Guerézy kŕmime 3x denne, základom potravy sú práve listy vo forme okusov, tj halúzok s listami ovocných stromov a v malej miere aj vŕby.
Taktiež im do krmiva pridávame špeciálne granule pre listožravé primáty.
K okusom dostávajú zeleninu (repu, hrášok, rajčinu, uhorku, šalát, v malej miere ovocie (hrozno, jablko, mandarinka, kiwi, melón, banán), naklíčené semienka mungo, ako doplnok stravy 1x týždenne slnečnicové a tekvicové semienka – samozrejme nesolené.
Hmyz nedostávajú vôbec.
Rodové meno colobus pochádza z gréckeho slova kolobosu, čo znamená skrátený alebo znetvorený, pretože guerézy majú iba 4 prsty. Palec je na oboch končatinách redukovaný, zrejme je to adaptácia pre rýchly pohyb vo vetvách stromov.
Guerézy sú potravou dravých vtákov (orlov), leopardov a šimpanzov (že šimpanzy konzumujú aj mäso a lovia aj guerézy ako súčasť jedálneho lístka, objavila pozorovaním šimpanzov vo voľnej prírode v Afrike primatologička Jane Goodall).
Guerézy sú sociálne zvieratá s rozvinutou zvukovou a zrakovou komunikáciou. Menej využívaný je u nich čuch.
Vydávajú rôzne druhy zvukov, ktoré používajú ku komunikácii medzi jedincami, značkovaním si a na obranu teritória, varovaním skupiny pred predátorom a pri agresívnom správaní.
Pozoruhodným zvukom je krik, ktorým sa ozývajú hlavne samci v noci alebo za svitania. Toto volanie je počuť na veľkú vzdialenosť a slúži ku komunikácii medzi jednotlivými skupinami.
Samec tak informuje ostatných, ako zdatná a silná je jeho skupina. Ďalšie zvuky ktoré vydávajú, sú fŕkanie, ktoré slúži ako varovný signál.
„Pradenie“ znamená, že sa tlupa dá čoskoro do pohybu. Pri strese pištia a v agresívnej nálade mľaskajú jazykom.
Komunikuje tiež prostredníctvom zrakových signálov, ktoré zahŕňajú otváranie papule, zívanie, uprený pohľad, skákanie dokola, trasenie vetvami a rôzne grimasy. Jedinci sa tiež navzájom často dotýkajú, čistia si srsť, škrabú sa, objímajú a hrajú sa.
Hoci je tento druh gueréz pomenovaný po Angole, v tejto krajine je pomerne zriedkavý.
Aj keď sú skupiny dospelých jedincov väčšinou čierne s bielymi chumáčmi srsti okolo ramien a uší, ich mláďatá sa rodia úplne biele, čo je v skutku veľmi zvláštne.
Mláďatá primátov sú často cieľom mnohých predátorov, tak prečo majú guerézy mláďatá, ktoré takto výrazne farebne vynikajú? \
Existuje teória, že nápadný farebný rozdiel pomáha upozorniť ostatné samice v skupine, že je medzi nimi novorodenec a naštartuje to u nich niečo ako syndróm “starostlivá teta“, baby-sitting, spoločné rodičovstvo, tj ostatné samice v skupine pomáhajú vychovávať mláďa.
Spoločné rodičovstvo, spoločná výchova mláďat, je však bežná aj u iných druhov primátov, no mláďatá sa nie vždy rodia s výraznou farebnou odchýlkou.
Dôvodom by mohlo byť to, že guerézy sú listožravé opice, čo znamená, že väčšinu ich potravy tvoria listy. Žiaľ, listy nie sú veľmi bohaté na živiny, takže primáty, ktoré sa živia listami, musia jesť veľké množstvo listov, aby získali živiny, ktoré potrebujú.
Ako vám povie každá matka, výchova dieťaťa je veľmi stresujúca, najmä keď mláďa musia sústavne pridržiavať na svojom tele a kojiť.
Guerézie matky si musia byť isté, že jedia dostatok potravy každý deň, aby mali dostatok výživy pre seba, ale aj na mlieko pre mláďa.
Tým, že ostatné samice v skupine pomáhajú matke držať mláďa a starať sa oň „na striedačku“ v priebehu dňa, matka mláďaťa získava drahocenný čas na pokojnú konzumáciu potravy, aby získala dôležitú výživu pre seba a produkciu mlieka na dojčenie a aj čiastočný oddych.
Keď má mláďa cca 3 mesiace, začne tmavnúť a farebne sa podobať dospelým jedincom. Aj keď je v tomto veku mláďa ešte kojené, už je samostatnejšie a vie sa samé pohybovať, čo opäť odľahčí matku a poskytuje jej voľný čas na kŕmenie a oddych, preto je potreba bieleho sfarbenia menšia.
Výrazné biele sfarbenie taktiež umožňuje samiciam, ktoré ešte nemajú mláďa, učiť sa starať o potomka. V skupinách gueréz bežne vidno ročné mláďatá, ako strážia a pomáhajú sa starať o bielo sfarbených novorodencov – učia sa tak, ako byť rodičmi budúcim vlastným deťom.
3 samičky a 1 samček gueréz angolských pricestovali do Malkia Parku 31. júla 2024. Začali sa postupne zoznamovať s okolím vonkajšieho výbehu, aj vnútorných priestorov.
Vo vonkajšom výbehu majú množstvo lán a konárov, aby sme čo najlepšie nasimulovali ich prirodzené prostredie, keďže guerézy sú vo voľnej prírode silne viazané na koruny stromov.
Vo vonkajšom výbehu majú prirodzenú vegetáciu, aj vyvýšené priestory, odkiaľ môžu sledovať okolie a do vôle sa vyhrievať na slniečku.
Guerézy majú sedacie mozole, takže môžu bez problémov dlho sedieť napríklad na konároch stromov.
Vnútorné priestory v letnom období využívajú naše primáty na oddych v tieni a v zimnom období sú priestory vykurované, takže našim zvieratkám je v nich príjemne teplúčko.
Guerézy si zvykajú aj na ošetrovateľov primátov. Postupne budú strácať plachosť a už teraz sa tešíme, ako ich návštevníci budú obdivovať napríklad pri obľúbených víkendových komentovaných kŕmeniach.
Zatiaľ neadoptované
Guerézy angolské majú čiernu srsť a čiernu tvár, obklopenú dlhou bielou srsťou (napr. gueréza pláštiková nemá dlhú srsť okolo tváre).
Dlhú bielu srsť majú taktiež na pleciach, avšak nie pozdĺž celého tela (nie do tvaru U, ako u guerézy pláštikovej).
Dlhý tenký chvost môže byť čierny alebo biely, ale koniec chvosta je vždy biely.
Existujú významné regionálne rozdiely v celkovom množstve bielej na tele a dĺžke srsti.
Zvieratá žijúce v horách majú dlhšiu, hustejšiu srsť ako zvieratá z nížin, aby ich chránila pred chladom.
Guerézy sú nápadne sfarbené opice žijúce výlučne v Afrike. Všetky druhy gueréz sú silne viazané na život na stromoch, veľmi dobre skáču a chvost používajú na udržiavanie rovnováhy.
Osobitný je ich spôsob výživy, pretože konzumujú listy, puky a výhonky. Pre strávenie takejto špeciálnej potravy majú vytvorený viacdielny (trojdielny) žalúdok podobný žalúdku prežúvavcov.
Žalúdok dokáže pokryť až polovicu celkovej hmotnosti zvieraťa (guerézy niekedy preto pôsobia dojmom, že sú nafúknuté) a navyše v ňom žijú symbiotické baktérie, ktoré nielen štiepia celulózu, ale tiež neutralizujú jedovaté látky, ktoré môžu byť obsiahnuté v listoch.
Mláďata gueréz sú po narodení biele, tmavnúť začínajú po cca 3 mesiacoch veku.
(viď foto mláďaťa, Safari Park Dvur Králové).
Matka nosí svojho potomka na hrudi, neskôr ho vozí na chrbte.
Doba rozmnožovania síce nie je presne ohraničená, ale väčšina samíc rodí tak, aby boli mláďatá odstavené v dobe najväčšej hojnosti potravy.
Gueréza angolská sa vyskytuje v hustých dažďových pralesoch, v nížinách aj v pobrežných horách.
Žije vo väčšine povodia Konga, na juh a severovýchod od rieky Kongo, až po Ruwenzori, Burundi a juhozápadnú Ugandu.
Tento druh možno nájsť aj vo východnej Afrike, najmä vo vnútrozemí a pobrežných lesoch Kene a Tanzánie a v izolovaných horských oblastiach.
Hoci je tento druh pomenovaný po Angole, v tejto krajine je pomerne zriedkavý.
Zo všetkých druhov gueréz, sa gueréza angolská vyskytuje v najjužnejších zemepisných šírkach.
Zemepisný rozsah leží južne od výskytu guerézy pláštikovej.
Vyskytuje sa až do nadmorskej výšky 2 415 m v Keni.
Všetky druhy gueréz (Colobus) sú veľmi spoločenské a žijú v skupinách až niekoľko stoviek zvierat, hoci väčšina skupín je oveľa menšia. Ich potravu tvoria prevažne listy, ale v menšom množstve aj ovocie, semená, kôra stromov. Sú viazané na život v korunách stromov, pri nebezpečenstve sa rýchlo premiestňujú skákaním z konára na konár.
Dlhý chvost im slúži aj ako kormidlo.
Gueréza angolská patrí do kategórie málo ohrozených druhov (CITES II).
Ohrozenie populácií gueréz predstavuje hlavne výrub lesov a lov pre mäso a kožu, ktorá sa predáva do módneho a turistického priemyslu. Mäso sa predáva ako tzv. bushmeat (mäso z pralesa).
Keďže guerézy angolské sú listožravé primáty, zloženie ich jedálneho lístka sa líši od ostatných primátov chovaných v Malkia Parku (gibony, malpy, mačiaky, lemure).
Kým ostatné primáty sú kŕmené 2x denne a dostávajú aj varenú potravu, napr. varenú ryžu, varené zemiačiky, koreňovú zeleninu aj mäsko a do potravy patria oriešky, sušené ovocie a hmyz (sarančatá, zofobasy, múčne červy, šváby), guerézy majú jedálny lístok iný.
Guerézy kŕmime 3x denne, základom potravy sú práve listy vo forme okusov, tj halúzok s listami ovocných stromov a v malej miere aj vŕby.
Taktiež im do krmiva pridávame špeciálne granule pre listožravé primáty.
K okusom dostávajú zeleninu (repu, hrášok, rajčinu, uhorku, šalát, v malej miere ovocie (hrozno, jablko, mandarinka, kiwi, melón, banán), naklíčené semienka mungo, ako doplnok stravy 1x týždenne slnečnicové a tekvicové semienka – samozrejme nesolené.
Hmyz nedostávajú vôbec.
Rodové meno colobus pochádza z gréckeho slova kolobosu, čo znamená skrátený alebo znetvorený, pretože guerézy majú iba 4 prsty. Palec je na oboch končatinách redukovaný, zrejme je to adaptácia pre rýchly pohyb vo vetvách stromov.
Guerézy sú potravou dravých vtákov (orlov), leopardov a šimpanzov (že šimpanzy konzumujú aj mäso a lovia aj guerézy ako súčasť jedálneho lístka, objavila pozorovaním šimpanzov vo voľnej prírode v Afrike primatologička Jane Goodall).
Guerézy sú sociálne zvieratá s rozvinutou zvukovou a zrakovou komunikáciou. Menej využívaný je u nich čuch.
Vydávajú rôzne druhy zvukov, ktoré používajú ku komunikácii medzi jedincami, značkovaním si a na obranu teritória, varovaním skupiny pred predátorom a pri agresívnom správaní.
Pozoruhodným zvukom je krik, ktorým sa ozývajú hlavne samci v noci alebo za svitania. Toto volanie je počuť na veľkú vzdialenosť a slúži ku komunikácii medzi jednotlivými skupinami.
Samec tak informuje ostatných, ako zdatná a silná je jeho skupina. Ďalšie zvuky ktoré vydávajú, sú fŕkanie, ktoré slúži ako varovný signál.
„Pradenie“ znamená, že sa tlupa dá čoskoro do pohybu. Pri strese pištia a v agresívnej nálade mľaskajú jazykom.
Komunikuje tiež prostredníctvom zrakových signálov, ktoré zahŕňajú otváranie papule, zívanie, uprený pohľad, skákanie dokola, trasenie vetvami a rôzne grimasy. Jedinci sa tiež navzájom často dotýkajú, čistia si srsť, škrabú sa, objímajú a hrajú sa.
Hoci je tento druh gueréz pomenovaný po Angole, v tejto krajine je pomerne zriedkavý.
Aj keď sú skupiny dospelých jedincov väčšinou čierne s bielymi chumáčmi srsti okolo ramien a uší, ich mláďatá sa rodia úplne biele, čo je v skutku veľmi zvláštne.
Mláďatá primátov sú často cieľom mnohých predátorov, tak prečo majú guerézy mláďatá, ktoré takto výrazne farebne vynikajú? \
Existuje teória, že nápadný farebný rozdiel pomáha upozorniť ostatné samice v skupine, že je medzi nimi novorodenec a naštartuje to u nich niečo ako syndróm “starostlivá teta“, baby-sitting, spoločné rodičovstvo, tj ostatné samice v skupine pomáhajú vychovávať mláďa.
Spoločné rodičovstvo, spoločná výchova mláďat, je však bežná aj u iných druhov primátov, no mláďatá sa nie vždy rodia s výraznou farebnou odchýlkou.
Dôvodom by mohlo byť to, že guerézy sú listožravé opice, čo znamená, že väčšinu ich potravy tvoria listy. Žiaľ, listy nie sú veľmi bohaté na živiny, takže primáty, ktoré sa živia listami, musia jesť veľké množstvo listov, aby získali živiny, ktoré potrebujú.
Ako vám povie každá matka, výchova dieťaťa je veľmi stresujúca, najmä keď mláďa musia sústavne pridržiavať na svojom tele a kojiť.
Guerézie matky si musia byť isté, že jedia dostatok potravy každý deň, aby mali dostatok výživy pre seba, ale aj na mlieko pre mláďa.
Tým, že ostatné samice v skupine pomáhajú matke držať mláďa a starať sa oň „na striedačku“ v priebehu dňa, matka mláďaťa získava drahocenný čas na pokojnú konzumáciu potravy, aby získala dôležitú výživu pre seba a produkciu mlieka na dojčenie a aj čiastočný oddych.
Keď má mláďa cca 3 mesiace, začne tmavnúť a farebne sa podobať dospelým jedincom. Aj keď je v tomto veku mláďa ešte kojené, už je samostatnejšie a vie sa samé pohybovať, čo opäť odľahčí matku a poskytuje jej voľný čas na kŕmenie a oddych, preto je potreba bieleho sfarbenia menšia.
Výrazné biele sfarbenie taktiež umožňuje samiciam, ktoré ešte nemajú mláďa, učiť sa starať o potomka. V skupinách gueréz bežne vidno ročné mláďatá, ako strážia a pomáhajú sa starať o bielo sfarbených novorodencov – učia sa tak, ako byť rodičmi budúcim vlastným deťom.