Samec je takmer čisto biely. Samica má na tele priečne škvrny a je asi o pätinu väčšia ako samec. Biele, tmavými škvrnami posiate perie ju dobre chráni v tundre so zvyškami snehu a medzi skalami, keď hniezdi na zemi.
Operenie majú obidve pohlavia veľmi husté a tvrdšie ako u ostatných sov. Okrem iného im zabezpečuje aj nehlučný let.
Zobák aj pazúry sú skryté v hustom perí. Dúhovka očí je jasnožltá. Sovy nedokážu hýbať očami, vedia však otočiť hlavu takmer okolo svojej vlastnej osi. Ušné otvory majú nesymetrické (jedno ucho vyššie, druhé nižšie) čo im pomáha presne lokalizovať pohybujúcu sa korisť.
Samec na seba upozorňuje v čase rozmnožovania tak, že na vyvýšenom mieste pobehuje a spieva. V riedkom africkom vzduchu sa pieseň nesie niekoľko kilometrov. Samice, rovnako ako samci, taktiež obsadzujú a bojujú o svoj revír. Tieto sovy hniezdia v nezalesnenej tundre, a to na rovinách aj v horách. Tok sa začína začiatkom apríla a hniezdo predstavuje len plytká jamka na zemi, zvyčajne na miernej vyvýšenine. Vajcia znášajú v odstupoch – je väčšia pravdepodobnosť, že prinajmenšom najstaršie a najväčšie mláďa prežije. Mláďatá často zabijú a zožerú svojich mladších a slabších súrodencov. Vo veku 60 dní sú mláďatá plne samostatné.
Eskimáci jedia mäso sovy snežnej, keď nemajú inú možnosť.
Na Shetlandských ostrovoch dostala sova snežná označenie “catogle”, pretože pripomína veľkú bielu mačku.
Ak sa ku hniezdu priblíži nepriateľ, napríklad vlk alebo líška, zaútočí na neho táto sova pazúrmi. Často zahynie pri obrane vajíčok či mláďat aj jeden z rodičov.
Je to čiastočne sťahovavý vták migrujúci za potravou. Ak je nedostatok lumíkov, tiahne na juh.
