8. mája si pripomíname Svetový deň somárov.
Tento deň bol založený v roku 2018, aby priniesol povedomie o neľahkej situácii týchto odvážnych a sympatických zvieracích pomocníkov.
Somár domáci Equus asinus (iné názvy: staršie: osol domáci; osol); je taxón z podrodu somár (Asinus). Presnejšie sa zaraďuje buď ako taxón (forma alebo poddruh) v rámci druhu somár africký (Equus africanus) alebo ako samostatný druh.
Spoločne s koňom domácim je to jediný domestikovaný nepárnokopytník.
Svetový deň somárov je prejavom úcty k jednému z najodolnejších a najváženejších zvierat zo skupiny koňovitých.
Somár slúžil po celom svete ako kôň aj ako ťahúň bremien v náročných terénoch a nepriaznivých klimatických podmienkach
Somáre majú zásadnú úlohu v histórii ľudstva a sú považované za rovnako dôležité pre spoločnosť ako písanie, keramika a metalurgia.
Svetový deň somárov bol založený v roku 2018 vďaka vedeckému záujmu Raziqa Arka o púštne zvieratá.
Somáre slúžili ľuďom ešte skôr než kone.
Starí Egypťania ich používali pri stavbe pyramíd už tritisíc rokov pred našim letopočtom.
Mlieko somára je vraj výživnejšie ako kravské a egyptská panovníčka Kleopatra VII. sa v ňom kúpala pre udržanie hladkej pleti.
Od ťahania mezopotámskych vojnových vozov až po mletie obilia v stredoveku – somáre niesli na svojich chrbtoch civilizáciu.
Podľa molekulárneho archeológa Ludovica Orlanda z Centra antropobiológie a genomiky vo francúzskom Toulouse boli somáre domestikované približne pred 7 000 rokmi vo východnej Afrike – asi 3 000 rokov pred koňmi.
Orlando a jeho kolegovia zhromaždili 207 genómov somárov žijúcich v 31 krajinách od Brazílie po Čínu spolu s DNA 31 somárov, ktoré žili pred 4 000 až približne 100 rokmi.
Porovnaním týchto genómov s genómami divých somárov vedci zistili, že pôvod všetkých somárov vedie k jedinej domestikačnej udalosti vo východnej Afrike, okolo roku 5000 pred n. l.
Odtiaľ sa rozšírili do zvyšku kontinentu a do Európy a Ázie, kde vytvorili geneticky odlišné skupiny na základe regiónu.
Prečo sa ľudia pred tisíckami rokov rozhodli skrotiť divé somáre v Afrike, nie je jasné.
Načasovanie ich prvého rozšírenia po východnej Afrike sa však zhoduje s obdobím, keď sa Sahara začala vysušovať a rozširovať.
Somáre sú šampiónmi, pokiaľ ide o nosenie vecí, a sú dobré na prechod cez púšte, vysvetľuje L. Orlando.
Somáre dokonca slúžili ako meradlo hmotného blahobytu. Čím bol človek bohatší, tým mal viac somárov.
Na americký kontinent sa dostali na koráboch Krištofa Kolumba v roku 1495; odtiaľ neskôr do Mexika, kde sa nielen množili, ale aj krížili s koňmi.
Ak sa skríži somár s kobylou, vznikne neplodný mul, podobajúci sa skôr koňovi.
Skrížením samice somára s koňom vznikne mulica, ktorá sa zas viac podobá somárovi.
Mulice sú takmer vždy sterilné, čo je spôsobené rozdielnym počtom chromozómov pôvodných dvoch druhov.
Najviac oslov stále žije v Ázii, okrem Číny aj v Pakistane a Indii. Európa ich má necelý milión, pričom najväčšie zastúpenie oslov má Albánsko, Portugalsko, Grécko a Turecko.
Španielsko je prvou krajinou, kde vznikajú iniciatívy na záchranu oslov.
V strednej Európe sa chovajú hlavne na rekreačné účely, v ZOO a na niektorých farmách.
Somáre sú priateľské, inteligentné, opatrné, hravé a učenlivé. Sú pracovité a húževnaté.
To, že sú tvrdohlavé, chovatelia somárov rezolútne popierajú.
Pokiaľ si človek získa ich dôveru, sú spoľahlivými spoločníkmi, tvrdohlavými sa stávajú, napríklad keď šípia nebezpečenstvo.
Somáre sú schopné prežiť aj vo veľmi tvrdých podmienkach. Sú nenáročné na výber životného prostredia a aj na potravu, ktorú tvoria prevažne trávy, rôzne byliny a niekedy i tuhé lístie krovín.
Vidia dobre aj za šera, možno ich tak v noci pozorovať pri pasení.
Na pitie a ubytovanie majú už vyššie nároky. Voda musí byť celkom čistá a stajňa suchá a teplá. Teplo je základným predpokladom chovu somárov.
Hoci somár dokáže byť počas tuhej zimy vonku, musí mať aspoň bezpečný úkryt pred vetrom, snehom a dažďom.
Somáre sú spoločenské zvieratá, ktoré žijú v stáde po 2 až 30 jedincov.
Vodcom je vždy samec.
Vedúca kobyla má na starosti všetky denné činnosti a zároveň si udržuje odstup od ostatných – podriadených kobýl. Pri presune skupiny ide vpredu, a podľa svojho postavenia nasledujú ostatné kobyly a sprievod obvykle uzaviera žrebec.
Keď somár sklopí svoje dlhé uši, ide o výhražné gesto a vyzerá to nebezpečne. Ak však rozpozná nebezpečenstvo, uteká. A to pekne rýchlo, až 45 kilometrov za hodinu.
Aj my v Malkia Parku máme stádo somárikov.
Niektoré k nám prišli ako kamaráti Vilka (samec zebry). Vilko odmietol nastúpiť do prepravného boxu bez svojich kamarátov – somárov – od predošlého majiteľa, tak prišli do nášho parku spolu s ním.
Keďže Vilko, ako exotické zviera, potrebuje v zimnom období vykurovanú maštaľ a nechce tam byť bez svojich kamarátov somárov, majú aj oni, vďaka nemu, takéto nadštandardné bývanie.
Naše stádo somárov má (spolu s ostatnými kopytníkmi) veľký výbeh, kde ich môžu návštevníci cez plot hladkať, ale aj kŕmiť špeciálnym krmivkom, ktoré je možné si zakúpiť na recepcii, alebo priamo v parku.
Keď je park zatvorený, naša skupinka kopytníkov môže využívať pasienky pri ich výbehu.
Somáriky (aj ostatné kopytníky) majú teda zabezpečené všetko, čo potrebujú, vrátane kvalitnej stravy: jadro, jablká, mrkva, seno, okusy – olistené halúzky javora, alebo ovocných stromov (olistené halúzky vŕby vo veľmi malej miere – veľké množstvo halúzok vŕby môže spôsobiť zdravotné problémy).
Samozrejmosťou je dostatok čistej a nezávadnej vody, minerálov (špeciálna soľ – soľný lis pre kopytníky) a podobne.
Príďte sa na nich pozrieť do Malkia Parku, tešíme sa na Vás.
